Archives

Časté močenie: 7 netradičných dôvodov, prečo utekáte neustále na záchod

Ste zdravý, ale napriek tomu máte pocit že chodíte na toaletu príliš často? Možno je za tým jeden zo siedmich netradičných dôvodov.

Hoci by sa mohlo zdať že jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje frekvenciu močenia je objem prijatých tekutín, nie je to úplne pravda. Okrem pitného režimu a zdravia močového traktu, môžu ovplyvniť časté močenie aj ďalšie faktory, ako sú prijatá potrava, stres alebo dokonca počasie.

Priemerný človek navštívi toaletu 5 až 7 krát denne, pričom za normálnu ešte možno považovať frekvenciu močenia v rozsahu od 4 do 10 krát za deň.

Ak máte pocit, že chodíte na toaletu pričasto a pritom vyšetrenia neukázali žiadny zdravotný problém, za zvýšenou frekvenciou močenia, môže byt jeden z nasledujúcich dôvodov:

1. Vaše telo tvorí v porovnaní s inými viac moču

Telo niektorých ľudí môže vytvoriť až 5 krát viac moču ako je bežný priemer. Dôvodom zvyčajne je pitie príliš veľkého množstva tekutín alebo užívanie niektorých liekov.

1. Ste neustále v strese

Viacero štúdií ukázalo že stres môže mať vplyv na frekvenciu močenia. Keď je telo v strese, zvyšuje sa hladina kortizolu, čo môže mať za následok zvýšenú tvorbu ďalších hormónov, ktoré regulujú potrebu močenia.

1. Zjedli ste potravinu, ktorá má vplyv na činnosť močového mechúra

Tak, ako niektoré potraviny ovplyvňujú činnosť žalúdka a pažeráka, existujú aj potraviny, ktoré vplývajú na činnosť močového mechúra. Ide napríklad o korenisté a kyslé jedlá alebo jahody.

1. Pijete nevhodné tekutiny

Nápoje s obsahom alkoholu alebo kofeínu majú diuretický účinok, čo znamená, že zvyšujú potrebu močenia.

1. Je vám zima

Keď je telu chladno, spustí obranný mechanizmus v podobe stiahnutia ciev dolných končatín s cieľom dostať krv do jadra tela. Tým vzniká  tlak, ktorý sa telo následne snaží neutralizovať zbavením sa prebytočných tekutín.

1. Ste dehydrovaný

Znie to síce zvláštne, ale nedostatok tekutín, môže viesť k zvýšenej potrebe močenia. Moč, ktorý telo tvorí v čase, keď má nedostatok tekutín, je totiž koncentrovanejsi vďaka čomu je na močový mechúr dráždivejší účinok.

1. Vás močový mechúr je malý

Močový mechúr priemerného človeka zadrží približne 2 šálky tekutín. No niektorí ľudia sa prirodzene rodia s menším močovým mechúrom. A ten jednoducho nemá šancu udržať veľké množstvo tekutiny, a preto musia močiť častejšie než iní.

Príliš časté močenie vie byť otravné. Zmierniť tento problém môžu pomôcť nasledujúce návyky:

1. Sledujte reakcie svojho tela – pozorujte svoje stravovacie a pitné návyky a ich súvis so zvýšenou potrebou močenia.
2. Zamerajte sa na zníženie stresu vo svojom živote.
3. Trénujte svoj močový mechúr – snažte sa neísť na WC hneď, ako sa objaví prvé nutkanie, ale skúsiť vydržať napríklad ešte aspoň 5 minút a postupne každým dňom tento interval o niečo predĺžiť.

Pôvodcom častého močenia nemusí byť len zdravotný problém, aj keď vyšetrenie by ste nemali odkladať, najmä pokiaľ je časté močenie spojené s bolesťami či krvou v moči.

Pokiaľ odborné vyšetrenia neodhalia žiadnu príčinu spôsobujúcu časté močenie, mali by ste sa zamyslieť nad svojím životným štýlom a negatívnymi faktormi, ktoré môžu mať vplyv na jeho frekvenciu.

V niektorých prípadoch je síce ovplyvniť častosť močenia nemožné a nezostane vám nič iné len sa s ňou zmieriť, no naopak  niekedy môže stačiť zmeniť na svojom životnom štýle len jednu maličkosť.

READ MORE

Rozhodnutie prestať piť alkohol zmení váš spoločenský život. K lepšiemu.

Alkohol tvorí neoddeliteľnú súčasť spoločenského života mnohých Slovákov. Pripíjame si spolu na úspech, životné jubileá, debatujeme pri pivku alebo víne. Napriek dlhej spoločenskej tradícií, ktorú alkohol na Slovensku rozhodne má, sa čoraz viac ľudí stáva úplnými abstinentmi. Aká je ich motivácia a aký má rozhodnutie stať sa “nepičom” alkoholu dopad na ich spoločenský život?

Hoci u mladistvých pozorujeme smutný trend stále skoršieho zoznamovania sa s alkoholom a jeho prehnanú konzumáciu, medzi strednou generáciou sa postupne, podobne ako vegánstvo a podobné “lahôdky”, začína rozmáhať trend úplného zdržania sa akýchkoľvek alkoholických nápojov. Motivácia k zdaniu sa pitia je rôzna, najčastejšie sa spája s nespokojnosťou so životom a s cieľom zamerať sa na zdravší životný štýl.

Všetci, ktorí sa rozhodli pre abstinenciu, sa zhodujú, že najmä začiatky boli ťažké a vyžadovali si pevnú vôľu. Navyše, rozhodnutie zdať sa konzumácie alkoholu sa v ich okolí stretlo poväčšine s nepochopením a v zásadnej miere ovplyvnilo ich spoločenský život. Ako najväčšie zmeny v spoločenskom živote zástancovia abstinencie uvádzajú:

1. Spoznáte svojich skutočných priateľov: Ak sa rozhodnete prestať piť, mnoho vašich priateľov vás bude považovať za človeka, ktorý sa rozhodol kaziť partiu a môže sa stať, že postupne s vami niektorí priatelia prestanú tráviť čas. Vďaka tomu spoznáte priateľov, s ktorými vás spája viac ako len spoločné alkoholové “nespomienky”.
2. Zistíte, že výhovorka bol som opitý, je otravná: Človek, ktorý má alkoholom otupené zmysly, ľahko spraví niečo, čo by v triezvom stave nikdy nespravil. Na druhý deň sa so svojím správaním nestotožňuje a ospravedlňuje ho známou vetou “Bol som opitý.“ Keď prestanete s pitím, znamená to úplné sa vyhnutie podobným situáciám a nestotožnenie sa so situáciou, ktorú vám niekto iný vysvetlí touto výhovorkou.
3. Zistíte, že sa nestotožňujete so správaním sa niektorých svojich priateľov: Pokiaľ budete pravidelne triezvy v spoločnosti priateľov posilnených alkoholom, ľahko sa môže stať, že sa vám ich alkoholové ja nebude páčiť a budete sa hanbiť za ich správanie.
4. Naučíte sa, ako sa zabaviť aj bez alkoholu: Pokiaľ alkohol nebude jediným spúšťačom zábavy, spoznáte množstvo spoločenských aktivít, vďaka ktorým sa dá zabaviť aj bez alkoholu. Taký bowling, kalčeto, šípky a iné hry vedia vytvoriť výbornú zábavu aj bez toho, aby ste ju potrebovali vybičovať lahodným nápojom.
5. Budete sa musieť naučiť odpovedať na neustále otázky typy, či naozaj si nedáte aspoň jeden pohárik: Mnohí hostitelia sú neodbitní a odmietnutie pohárika považujú za neslušnosť. Ak sa rozhodnete pre úplnú abstinenciu, budete sa musieť pripraviť na neustále vysvetľovanie, prečo si nedáte ani jeden pohárik.

Každá minca má dve strany, a tak aj rozhodnutie sa úplne vzdať pitia alkoholu so sebou prináša výhody aj nevýhody. Ak sa niekto nedokáže zabaviť bez toho, aby vypil čo i len kvapku alkoholu, je to smutné. Zábava by predsa nemala byť zložená zo zážitkov, na ktoré si na druhý deň ani nespomenieme, alebo pri troche šťastia si spomenieme len vďaka fotografiám.

No zároveň aj úplne zrieknutie sa všetkých druhov alkoholu, vrátane vína a piva, je mnohými považované za druhý extrém. Čo myslíte, je vhodné riadiť sa heslom, keď je všetko s mierou je to poriadku a občasné posedenie pri dobrom poháriku piva či vína ešte nikoho nezabilo, alebo sa prikláňate k trendu úplnej abstinencie?

READ MORE

Pochybujete o vlastných schopnostiach? Môžete mať “Impostorov syndróm”

Pochybujete pravidelne o svojich schopnostiach a všetky životné úspechy pripisujete len hlúpemu šťastiu? Možno aj vy trpíte syndrómom podvodníka.

Impostorov syndróm označuje psychický stav, kedy človek pochybuje o nároku na dosiahnutý úspech. S podobnými pocitmi sa podľa odhadov aspoň raz za život stretlo až 70 % ľudí.

Pojem Impostorov syndróm prvýkrát použili psychológovia Pauline Rose Clance a Susanne Imes, ktorý pocity podvodu spájali s čisto ženským pohlavím. Neskoršie výskumy ukázali, že s týmto syndrómom sa môžeme stretnúť u rôznych ľudí, bez ohľadu na pohlavie, vek, vzdelanie či zamestnanie.

Ľudia trpiaci Impostorovým syndrómom pripisujú svoje úspechy  faktorom ako je šťastie, sympatie, dobrá zhoda okolností a podobne. Celý svoj život a úspechy považujú za podvod a žijú v neustálom strachu z odhalenia podvodu.

Typy Impostorovho syndrómu

S rozvojom Impostorovho syndrómu sa najčastejšie stretávame u nasledujúcich typov osôb :

Perfekcionista

Perfekcionisti sú ľudia, ktorí si na seba nakladajú privysoké nároky a práve preto, je spojenie perfekcionizmu a impostorovho syndrómu veľmi častý jav. Prípadný úspech dokáže perfekcionistov uspokojiť len zriedka, nakoľko vždy majú pocit, že veci mohli urobiť ešte lepšie.

Supermam/superwoman

Títo ľudia sú zaťažení na potvrdení svojho úspechu. Neustále majú pocit, že pracovať sa dá aj lepšie a ťažšie, preto pravidelne ostávajú v práci dlhšie s presvedčením, že gro práce stojí len a len na nich.

Rodený génius

Tento typ ľudí považuje dosahovanie vysokých štandardov za prirodzenú vec a ak na niečom musia tvrdo pracovať, považujú to za zlyhanie.

Individualista

Individualiti sú ľudia, ktorí sa za každú cenu snažia zvládnuť všetko sami a prípadnú pomoc odmietajú. V opačnom prípade by mali pocit, že zlyhali.

Expert

Ide o najznámejší typ syndrómu podvodníka. Títo ľudia majú pocit, že svojho zamestnávateľa pred prijatím na svoje pracovné miesto podviedli, pretože sa nepovažujú za dostatočne skúsených na vykonávanie svojej práce.

Ako si poradiť s impostorovým syndrómom?

Impostorov syndróm môže vo veľkej miere negatívne ovplyvňovať váš život a viesť k rozvoju pocitov úzkosti. Boj so svojím vlastným presvedčením je zložitý a mnoho pocitov vzniká podvedome bez toho, aby sme si ich uvedomovali. Ak máte pravidelne pochybnosti o svojich kvalitách a úspechu, vyskúšajte do života zaradiť niektoré z nasledujúcich odporúčaní :

1. Podeľte sa o svoje pocity – porozprávajte sa o svojich pocitoch s osobou, ktorej dôverujete.
2. Zamerajte sa na ostatných – skúste sa zamerať na pomoc osobe, ktorá trpí podobnými pocitmi neschopnosti.
3. Zhodnoťte svoje schopnosti – napíšte si svoje sebahodnotenie a všetky dosiahnuté úspechy a obe skupiny navzájom porovnajte.
4. Prestaňte sa porovnávať s inými – zamerajte sa na fakt, že každý človek je originál a vyniká v niečom inom, to, čo ide vám, nemusí ísť iným a naopak. A tak je to správne, neodsudzujte sa za to.
5. Redukuje používanie sociálnych sietí – nadmerné používanie sociálnych sietí a porovnávanie sa s ideálnymi online životmi iných, môže napomáhať k rozvoju pocitu menejcennosti.
6. Prestaňte bojovať so svojimi pocitmi – prijmite svoje pocity a snažte sa pochopiť, čo ich spôsobuje.

Ak sa cítite ako podvodník, znamená to, že vo svojom živote ste dosiahli istý úspech. Prestaňte sa podceňovať a pripisovať ho šťastiu. Buďte vďačný za to, že ste v živote tam, kde ste a za to, že ste sa tam dostali. Nebojte sa občas, užiť si svoju chvíľku slávy a uznania.

READ MORE

Nešťastie a smútok: Hľadajte za tým sociálne siete

Sociálne siete sa stali veľkým fenoménom dnešnej doby. Pomaly  nenájdeme človeka vo veku od 14 do 40 rokov, ktorý má prístup na internet a nemá profil aspoň na jednej zo sociálnych sietí. Len na samotný Facebook sa vo svete denne prihlási asi miliarda ľudí. Aj vďaka tomu majú sociálne siete čoraz väčší vplyv na náš každodenný život.

Či si to priznáme alebo nie, sociálne siete vo veľkej miere zmenili fungovanie medziľudských vzťahov. Na jednej strane nám pomáhajú cítiť sa bližšie ľuďom vzdialeným aj niekoľko tisíc kilometrov, no na strane druhej, často nás vedia vzdialiť od ľudí, ktorí sú od nás len pár metrov.

Vplyv sociálnych médií na vzťahy a psychické zdravie ľudí je otázka, ktorá sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do popredia. Aj preto postupne vzniklo viacero štúdií, ktorých úlohou bolo priniesť  jednoznačnú odpoveď na túto neľahkú otázku.

Štúdia #Statusofmind v roku 2017 skombinovala výsledky iných štúdií zameraných na vplyv sociálnych sietí na psychiku človeka a s výsledkami vlastného prieskumu realizovaného medzi 1500 respondenti vo veku od 14 do 24 rokov. Cieľom bolo vyhodnotiť vplyv najobľúbenejších sociálnych sietí – Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter a YouTube na psychické zdravie mladých ľudí. Výsledky štúdie priniesli viacero zaujímavých záverov.

Ako jediná sociálna sieť s čisto pozitívnym účinkom na psychické zdravie sa v prieskume ukázala sociálna sieť YouTube, naopak najnegatívnejší vplyv má Instagram, najmä vďaka svojej schopnosti vytvorenia nereálnej, idealistickej predstavy o perfektnom živote a výzore.

Negatívny vplyv sociálnych sietí

Prieskum ukázal, že sociálne siete majú vyššiu mieru návykovosti ako cigarety alebo alkohol a ich nadmerné používanie možno priamo spojiť s nárastom úzkosti, depresie a nedostatku spánku. Pravidelné sledovanie dokonalých fotiek priateľov, ich pracovných a životných úspechov a neustále porovnávanie sa s inými, vedie k poklesu sebavedomia a v labilnejšom človeku môže vyvolať pocit menejcennosti a životného neúspechu.

Okrem toho, ľahkosť online kontaktu postupne nahrádza pravidelné osobné rozhovory, čo vedie k pocitom osamelosti. Hoci má človek na sociálnych sieťach aj stovky priateľov, v reálnom svete môže mať problém nájsť jedného, ktorý mu je ochotný venovať svoj čas.

Navyše viacerí respondenti sa priznali, že sa v noci zobudia, aby mohli skontrolovať nové správy na sociálnych sieťach, čo vedie k zhoršeniu kvality spánku. Nedostatok spánku, sa najmä u mladších ľudí, môže vo veľkej miere podieľať na zhoršení duševného zdravia.

Pozitívny vplyv sociálnych sietí

Samozrejme, každá minca má dve strany, a tak aj sociálne siete majú okrem negatív, aj svoje pozitíva.

Za najväčšie možno považovať jednoduchú dostupnosť a šíriteľnosť informácií. Ale aj tu platí, že netreba veriť všetkému, čo sa objaví na sociálnych sieťach a informácie treba vedieť rozumne spracovať.

Ďalším pozitívom je možnosť stať sa členom komunity s rovnakými problémami alebo koníčkami a spoznať nových ľudí.

Sociálne siete sú super výmysel a vo veľkej miere vedia priniesť do nášho života niečo pozitívne. No treba si uvedomiť, že by v žiadnom prípade nemali byť náhradou za plnohodnotný spoločenský život. Mali tvoriť len nevyhnutnú časť nášho života a rozhodne by nemali byť hlavnou náplňou trávenia voľného času. Život “tam vonku” je zaujímavý a prináša možnosť zažiť množstvo zážitkov, na ktoré si s radosťou spomenieme ešte aj o niekoľko rokov.

READ MORE

Wim Hof metóda: Postup ako na to

Wim Hof, dobrodruh, ktorý je držiteľom viacerých zápisov do Guinessovej knihy rekordov, je známy svojou nezvyčajnou schopnosťou zvládať nízke teploty. Jeho  dychová technika s názvom Wim Hof Metod má za cieľ naučiť ľudí ako ovládať svoje telo a dosiahnuť výnimočné ciele.

Hof pravidelne spolupracuje s viacerými vedeckými pracovníkmi s cieľom dokázať, že ním vyvinuté techniky sú prínosom pre zdravie. V súčasnosti stále prebieha viacero štúdií, ktorých cieľom je pochopiť fungovanie metódy a jej fyzikálne účinky na ľudský organizmus.

Ako na metódu Wim Hof

Wim Hof metóda sa skladá z 3 častí: dýchacie cvičenie, nastavenie mysle a otužovanie chladom. Naučiť sa ju je možné doma pomocou oficiálneho online video kurzu, prípadne s pomocou certifikovaného inštruktora.

Po prihlásení sa do online kurzu budete postupne vykonávať techniky a cvičenia prostredníctvom video lekcií. Všetky techniky a cvičenia sú dôkladne vysvetlené a demonštrované. Kurz zahŕňa dychové cvičenia, meditáciu a studené tréningy. Náročnosť kurzu sa postupne zvyšuje.

Základný tréning cvičenia prebieha nasledovne:

1. Nájdite si pohodlné miesto, kde budete mať pokoj. Pri cvičení môžete sedieť alebo ležať na chrbte. Nikdy necvičte počas jazdy v dopravnom prostriedku.
2. Keď sa budete cítiť pokojne, môžete začať s dýchacím cvičením. Ide o hlboké dýchanie v rovnakom tempe. Nadýchnite sa ústami naplno a následne vydýchnite časť vzduchu. Pri nadychovaní by ste mali cítiť ako sa vaše brucho nafukuje a pri výdychu naopak svoj objem zmenšuje. Opakujte 30 až 40 krát.
3. Potom ako dokončíte hlboké dýchanie, zadržte dych a držte podľa toho koľko zvládnete. Dobre sa tento krok cvičí so zavretými očami. Ak ste zvedavý, koľko vydržíte so zadržaním dychom, môžete si predtým nastaviť stopky.
4. Zhlboka sa nadýchnite a následne zadržte dych na 10 až 15 sekúnd.
5. Kroky od 1 po 4 zopakujte 3 krát.
6. Po vykonaní troch cyklov dýchania, môžete cvičenie zakončiť meditovaním alebo pokojným sedením (ležaním) so zavretými očami. Nesnažte sa po cvičení hneď prudko vstať, doprajte si čas.

Výhody metódy Wim Hof

Na svojej internetovej stránke Wim Hof demonštruje nasledujúce prínosy praktizovania svojej metódy:

• posilnenie imunitného systému,
• zlepšenie koncentrácie,
• zlepšenie duševnej pohody,
• zvýšenie energie,
• zmiernenie niektorých príznakov depresie,
• zmiernenie stresu,
• zlepšenie spánku.

Hoci vedecké štúdie ohľadom Wim Hof metódy postupne pribúdajú, ak sa rozhodnete pre jej vyskúšanie, nemali by ste zabúdať, že výskum ešte stále pokračuje a existujú potenciálne riziká spojené s touto metódou. Wim Hof na svojej stránke upozorňuje, aby ste cvičenie vždy vykonávali na bezpečnom mieste a nikdy nie pred činnosťami ako sú plávanie, potápanie, šoférovanie  alebo hocijaká iná činnosť, pri ktorej by mohlo byť nebezpečné, ak by ste dočasne zoslabli.

Techniku by ste mali používať maximálne opatrne a so zodpovedným prístupom k svojmu zdraviu. Ak máte vo svojej anamnéze respiračné problémy, mozgovú príhodu, problémy s tlakom, so srdcom alebo užívate akékoľvek lieky, metóde Wim Hof by ste sa v záujme vlastnej bezpečnosti mali vyhnúť. Aj v prípade akýchkoľvek iných zdravotných problémov je vhodné poradiť sa pred skúšaním tejto metódy o jej bezpečnosti so svojím lekárom.   

READ MORE

Syndróm vyhorenia: Ako zistiť, či ste na pokraji zrútenia (test)

Syndróm vyhorenia alebo tiež exhaustívny syndróm je moderným duševným ochorením, ktoré má úzky súvis s dnešnou uponáhľanou dobou a vysokými nárokmi, ktoré sú kladené na zamestnancov. Je dôležité uvedomiť si, že je jednoduchšie  mu predchádzať, ako ho liečiť. Ako zistiť, či ohrozuje jeho vznik aj vás alebo máte tlak svojich povinností pod kontrolou?

Syndróm vyhorenia (z angl. „Burnout Syndrome“) je stav vyčerpania vychádzajúci z chronického stresu. Ide o stav celkového vyčerpania, teda psychického, fyzického aj emočného. Organizmus takto dáva najavo emocionálne preťaženie v súvislosti s vysokou pracovnou preťaženosťou.

Vyskytuje sa väčšinou u povolaní, pri ktorých je nevyhnutná komunikácia s ľuďmi a vyžaduje sa empatické cítenie, ale aj u povolaní, kde je na človeka vyvíjaný obrovský psychický nátlak a vyžaduje sa od neho neustále podanie maximálneho výkonu.

Vyhorenie: Ohrozené povolania

Najrizikovejšou skupinou sú pedagógovia a lekári, nakoľko sa od nich očakáva ústretové a príjemné správanie, podanie pomocnej ruky, avšak neberie sa ohľad na ich vlastnú náladu. Ďalšími ohrozenými povolaniami sú: ošetrovateľský personál, psychológovia a psychoterapeuti, sociálni pracovníci, recepčné, asistentky, ale napr. aj zamestnanci lekární, letušky, či pracovníci tzv. „call centier“ a manažéri pracujúci vo vysokom pracovnom tempe.

So syndrómom vyhorenia sa ale môžeme stretnúť aj u mamičky na materskej dovolenke, či dokonca v partnerskom vzťahu. Nejde teda vždy len o vzťah k nejakej činnosti, ale môže ísť aj o vzťah k osobe.

Syndróm vyhorenia vo vzťahu

Je úplne bežný, ak to už ďalej s vašim partnerom nezvládate a máte pocit, že váš vzťah je práca na plný úväzok.

Vyhorenie v práci

Najbežnejšia situácia výkonných, kažodenne vystresovaných zamestnancov, ktorých život definuje workoholizmus.

Syndróm vyhorenia u učiteľov

Jedno z najťažších a nedocenených povolaní je učiteľ. Práca s deťmi, ale aj dospelými znamená vysoké tempo, dlhé hodiny a stresové prostredie.

Vyhorenie na materskej “dovolenke”

Materská dovolenka má s dovolenkou pramálo spoločné. Starať sa o dieťa je veľmi náročná a zodpovedná úloha. Vyhorenie je relatívne časté, najmä ak máte sa sebou ďalšie dieťa alebo ste na materskej a rodičovskej niekoľko rokov. Stratíte kontakt s bežným svetom, váš život sa točí len okolo dieťaťa.

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia

Aj napriek tomu, že existujú špecifikované rizikové povolania, neznamená to, že sa syndróm vyhorenia nemôže objaviť u osoby pracujúcej v inom povolaní. Tento syndróm môže postihnúť každého z nás. Príčiny jeho vzniku bývajú rôzne.

Medzi najčastejšie patria:

• rodinné problémy,
• stres v práci,
• prepracovanosť – vysoká zaťaženosť prácou,
• strach zo straty zamestnania,
• pocit menejcennosti v spoločnosti,
• mobbing,
• zlá tímová práca.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Prejavy syndrómu vyhorenia sú rôzne, od psychických až po fyzické, a závisia od miery jeho závažnosti. Čím viac času a energie nám daná činnosť (osoba) zaberá, tým sú aj prejavy silnejšie. Syndróm vyhorenia zvyčajne negatívne postihuje osobnosť človeka a komplexne zasahuje rôzne oblasti: fyziologickú, emocionálnu, sociálnu, ako aj kognitívnu.

Niekedy môže byť ťažké rozpoznať, či u človeka ide o stav spôsobený chronickým stresom alebo už ide o vyhorenie. Všeobecným znakom vyhorenia je, že postihnutý jedinec  stráca motiváciu a musí vynakladať veľké úsilie, aby dokázal vykonať prácu, ktorá sa od neho vyžaduje.

Medzi najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia patria:

1. Fyzické prejavy: nedostatok energie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, nadmerné potenie, búšenie srdca, únava, bolesti chrbta, pocit dehydratácie, zvýšený krvný tlak, poruchy spánku, výrazný hlasový prejav (časté náhle zvyšovanie hlasu – kričanie), znížená imunita.
2. Psychické prejavy: netrpezlivosť, plačlivosť, celková tenzia, obviňovanie ľudí v okolí, direktívny prejav, prejedanie sa, nervozita, nesústredenosť, únik do fantázie, zabúdanie, frustrácia, pocity osamelosti, bezmocnosti, menejcennosti.

Ohrozuje vás syndróm vyhorenia? Urobte si náš test

Zamyslite sa nad nasledujúcimi 15. tvrdeniami a určite, do akej miery sa dané pocity u vás vyskytujú. Vyplňte dotazník a dozviete sa, v akej fáze vyhorenia sa nachádzate.

Fázy syndrómu vyhorenia

Existujú tri hlavné fázy vyhorenia.

1. fáza

V prvej fáze cítime nadmerné nadšenie a dávame si vysoké, idealistické ciele. Máme sklon preceňovať náš potenciál a sme ochotní neúnavne pracovať.

2. fáza

Vznikajú problémy a tie nás spomaľujú. Preto pracujeme ešte viac. A ako sa do práce ponárame viac a viac na úkor iných vecí, začíname mať pocit, že naše problémy sú neprekonateľné.

Ak v 1. fáze nezačali vznikať obavy, tak v tejto fáze sa začnú objavovať. Napriek tomu tieto obavy ignorujeme. Viníme ostatných, kritizujeme systém, strácame záujem o našu prácu a začíname spochybňovať naše vlastné odborné znalosti. Začíname rozmýšlať nad koncom. Začnú sa prejavovať prvé fyzické príznaky a cítime sa čoraz podráždenejšie.

3. fáza

V tejto fáze sme sklamaný a demotivovaný. Depresia je súčasťou nášho každodenného života a ten sa sa javí ako zbytočný. Cítime, že sme na konci našich síl a chceme sa na všetko úplne vykašlať.

Prevencia syndrómu vyhorenia

Základom predchádzania syndrómu vyhorenia je uvedomiť si, že práca nám síce poskytuje výbornú možnosť k sebarealizácií, ale nie je jediným dosiahnuteľným cieľom na ceste za sebanaplnením. Je potrebné snažiť sa eliminovať stresujúce situácie a vytvoriť si tzv. systém sebaobrany – zmysluplný, príjemný a aktívny život mimo pracovnej rutiny.

Dôležitými faktormi pre správne trávenie voľného času a “vypnutie” sú: kamaráti, hobby, rodina, príroda, športovanie a mnoho ďalších. Taktiež sa odporúča nájsť si psychickú oporu, teda osobu, ktorá nám poradí prípadne ponúkne spätnú väzbu.

Ďalšie odporúčania:

• relaxácia,
• time manažment,
• stanovenie priorít,
• pracovať na zvyšovaní sebadôvery,
• vyčiarknutie aktivít, ktoré nás netešia,
• vyjadrovanie svojich pocitov.

Liečba pri syndróme vyhorenia

Prekonanie syndrómu vyhorenia závisí od fázy, do ktorej sa postihnutá osoba dostala. Liečba v počiatočných fázach je pomerne jednoduchá a jej základom je, aby si postihnutá osoba uvedomila, že má problém. Je potrebné, aby trpiaci človek mal sám dostatočnú motiváciu liečiť sa a sám chcel s týmto stavom niečo urobiť.

Veľký vplyv na ozdravný proces má aj pracovné prostredie, preto je nevyhnutné, aby bolo nápomocné pri prekonávaní tohto problému, prípadne, aby zamestnávateľ povolil pracovníkovi zobrať si pár dní voľna.

READ MORE

Tetánia: Symptómy, diagnóza a liečba

Tetánia, nazývaná aj choroba pracujúcich alebo choroba 21. storočia, je stav charakterizovaný zvýšenou dráždivosťou centrálneho aj periférneho nervového systému. Hoci toto ochorenie nie je životu nebezpečné, svojou nepríjemnosťou vie vo veľkej miere dokáže ovplyvniť kvalitu života.

Vysoké pracovné nasadenie, šibeničné termíny a preplnený to do list sú bežnou súčasťou pracovného života množstva ľudí. So stresom sa každý organizmus vyrovnáva individuálne, a preto každý človek zvláda na vysoké pracovné nasadenie inak. Kým niekto považuje nedostatok času a množstvo pracovných činností za dokonalý nabíjač, vďaka ktorému vie podať maximálny výkon, iný pod stresom nevie fungovať takmer vôbec.

No ak je organizmus nútený pod vplyvom stresu fungovať naplno dlhodobo a človek nevie vypnúť ani pri voľnočasových aktivitách, organizmus jedinca je ohrozený pôsobením chronického stresu. Práve dlhodobé vystavovanie sa stresu, rýchle životné tempo, nedostatok spánku, nepravidelné stravovanie či nedostatočný pitný režim sú faktory, ktoré prispievajú k rozvoju problémov, spojených s ochorením s názvom tetánia.

Čo je to tetánia?

Tetánia predstavuje syndróm zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti. Sprievodným znakom tetánie sú zvýšenie dráždivosti centrálneho nervového systému, problémy so srdcovocievnym a tráviacim ústrojenstvom. Väčšina pacientov, u ktorých sa objavil tetanický syndróm udáva, že problémy sa u nich rozvinuli po dlhodobej zvýšenej záťaži.

Tetánia vzniká z dôvodu poklesu koncentrácie minerálov v tele, ale taktiež môže byť aj sprievodným javom niektorých ochorení. Rozlišuje dva druhy tetánie:

1. Tetánia spôsobená znížením hladiny vápnika

Nastáva pri nedostatočnej funkcii prištítnych teliesok, nedostatku vitamínu D, nedostatku vápnika v potrave, hysterických záchvatoch a psychických poruchách.

2. Tetánia spôsobená znížením hladiny magnézia

Častejší druh tetánie. Môže byť spôsobená redukčnými diétami a hladovaním, chronickým stresom, dlhodobým užívaním niektorých liekov.

Príznaky tetánie

Najťažším príznakom tetánie je tetanický záchvat, ktorý podľa odhadov postihuje 10 % populácie. Vyskytuje sa najmä u mladších ľudí, ktorí sú dlhodobo vystavovaný zvýšenej miere stresu. Tento záchvat síce nie je život ohrozujúci, no vie život v značnej miere skomplikovať a pri jeho prvom výskyte aj postihnutého jedinca poriadne vystrašiť, nakoľko laikovi sa môže podobať na infarkt.

Tetanický záchvat predstavuje náhly stav nevoľnosti a úzkosti, ktorý je sprevádzaný bolestivými kŕčmi v horných a dolných končatinách, ktoré okrem bolesti môže sprevádzať aj čiastočná necitlivosť. Záchvat môže byť taktiež sprevádzaný hlbokým dýchaním alebo problémami s dýchaním. Trvanie tetanického záchvatu môže byť od niekoľko minút až do niekoľko hodín.

Okrem tetanického záchvatu, môžu tetániu sprevádzať niektoré z nasledujúcich príznakov:

• nervozita,
• lapanie po dychu,
• bolesť na hrudi,
• pocit na odpadnutie,
• celková slabosť,
• brnenie v končekoch prstov,
• kŕče v rukách alebo nohách,
• problémy pri prehĺtaní,
• neschopnosť koncentrácie,
• strata energie,
• citlivosť na hluk,
• poruchy spánku,
• syndróm nepokojných nôh,
• bolestivá menštruácia,
• kŕče v žalúdku a črevách.

Každý, u koho sa dlhodobo prejavujú niektoré z uvedených príznakov, by mal navštíviť lekára a absolvovať viacero odborných vyšetrení.

Diagnostika a liečba tetánie

Počas vyšetrenia je dôležité vylúčiť iné ochorenia a poruchy orgánov, ktoré by mohli viesť k rozvoju podobných príznakov. Následne je realizované EMG vyšetrenie, ktorého cieľom je odhaliť prípadnú zvýšenú nervovú dráždivosť a biochemické vyšetrenie, ktoré stanoví hladinu Ca a Mg v krvi a v moči.

Tetánia môže byť  sprievodným javom ochorenia prištítnych teliesok, obličiek, sepsy, mozgových aj psychických chorôb.

Pri diagnostike a liečbe tetánie spolupracujú odborníci z oborov neurológia, psychológia či psychiatria.

Diagnostika a liečba tetánie je komplikovaná a vždy patrí do rúk odborníkov, ktorý postihnutému pomôžu individuálne prispôsobiť liečbu. Zároveň si treba uvedomiť, že okrem správne predpísanej liečby, ktoré vo veľkej miere pomôže držať príznaky pod kontrolou je dôležitá aj spolupráca zo strany pacienta zahŕňajúca úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa dlhodobému stresu a dostatok spánku a oddychu.

READ MORE

Otužovanie: Ako začať a pozitívne účinky na vaše telo

Neveriaco krútite hlavou nad ľuďmi, ktorí aj počas zimy pobehujú v krátkych nohaviciach, či sa kúpu vo vychladenom jazere? Myslíte si, že ide o dar nižšej citlivosti na chlad, ktorý im bol daný do vienka? Omyl. Každý otužilec privykal svoje telo na chlad postupne.

Otužovanie pomáha lepšie sa vyrovnať s chladom a mrazom, ale taktiež aj ľahšie zvládať letné horúčavy. Otužovať sa môže začať každý zdravý človek, avšak až po konzultovaní s lekárom. Konzultácia s lekárom a lekárska prehliadka sú dôležité, nakoľko pobyt v ľadovej vode predstavuje vysokú záťaž na srdce.

Rozlišujeme dva druhy otužovania. Otužovanie rekreačné a otužovanie športové. Rekreačné otužovanie zahŕňa sprchovanie sa v studenej vode, saunovanie a športovanie počas celého roka v ľahkom úbore. Športové otužovanie predstavuje plávanie vo vode, ktorá má pod 10 stupňov.

Ako začať s otužovaním

S otužovaním je najvhodnejšie začať predtým, ako človek dovŕši 40 rokov. Prvý kontakt s otužovaním, predstavuje sprcha studenou vodou. Na začiatku je najlepšie začať vlažnou vodou a postupne ju každý deň ochladzovať. Studená sprcha sa vykonáva zásadne ráno. Trvá 1 až 3 minúty. Pri sprchovaní sa pohybujte, nestojte na mieste a nemáčajte si vlasy. Po osprchovaní je potrebné utrieť sa do suchu a následne nasledujú zahrievacie cviky, raňajky a povinnosti bežného dňa.

Otužovanie si vyžaduje dlhodobý tréning, pričom najlepšie je otužovať sa každý deň. Prvé priaznivé účinky sprchovania sa v studenej vode sa prejavia približne o dva až tri mesiace. Po približne pol roku každodenného otužovania sa studenou sprchou, môžete začať s otužovaním vonku.

Proces otužovania vonku zahŕňa športovanie (beh, cyklistika) v každom ročnom období v ľahšom oblečení. Pozor v počas pobytu v prírode treba byť neustále v pohybe a nepreháňať to s extrémnou ľahkosťou oblečenia.

Po približne roku až dvoch rekreačného otužovania, môžete začať so športovým otužovaním, ale to len v prípade pokiaľ prejdete lekárskou prehliadkou. So športovým otužovaním by sa nemalo začínať skôr ako vo veku 17 rokov alebo neskôr ako v 40tke.

Plávanie v studenej vode nie je dobré preceňovať. V studených vodách pod 10 stupňov, je aj pri extrémne trénovaných jedincoch, ktorý sa otužovaniu venujú súťažne, limitovaný pobyt vo vode maximálne na 22 minút. Plávanie v studenej vode vyžaduje značnú prípravu, vedomosti a tréning.

Pozitívne účinky otužovania

Pravidelné otužovanie zvyšuje prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky, vďaka čomu posilňuje imunitu. Studená voda taktiež vedie k urýchleniu metabolizmu a zlepšeniu krvného obehu. Plávanie v studenej vode taktiež vedie k vyplavovaniu endorfínov a adrenalínu, čo pomáha zlepšovať náladu a bojovať so stresom. Otužovanie taktiež prispieva k rýchlejšej regenerácia po športovom výkone, lepšej termoregulácii aj v lete (menej potenia), zvýšeniu hladiny testosterónu a zvýšeniu prahu bolesti.

Otužovanie je šport, ktorý pri dodržiavaní všetkých zásad a odporúčaní môže zdravému jedincovi priniesť viacero benefitov. Netreba však zabúdať, že s otužovaním treba začať postupne a každý otužilec sa musí naučiť počúvať svoje telo, rešpektovať svoju predispozíciu a tréning a pravidelne konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom. V prípade choroby je potrebné otužovanie prerušiť a rešpektovať rady lekára, aj ak to znamená, že sa bude musieť vzdať otužovania už natrvalo.

READ MORE

Melatonín: Benefity, účinky a dávkovanie

Melatonín je hormón, ktorý je zodpovedný za reguláciu spánkového rytmu. Pri poruchách spánku sa často zvykne užívať ako výživový doplnok vo forme tabletiek.

Hormón melatonín je produkovaný v mozgu v epifíze. Ide o silný antioxidant endogénneho typu, ktorý zabezpečuje zdravý spánok a povzbudzuje imunitný systém. Počas spánku melatonín obnovuje poškodené bunky a pomáha organizmu k regenerácii. Jeho hladina v tele vrcholí asi o druhej alebo o tretej hodine ráno.

Jeho najdôležitejšou úlohou v tele je regulácia biologických hodín. Prirodzená hladina melatonínu je preto závislá od striedania svetla a tmy a jeho nedostatok je spojený s poruchami spánku. Jeho tvorba v organizme je najvyššia v detstve a s vekom postupne klesá. Potláčať jeho tvorbu taktiež môžu aj látky ako sú:

• tabak,
• kofeín,
• betablokátory.

Najvhodnejším spôsobom ako bojovať s jeho nedostatkom je podporenie jeho prirodzenej tvorby. Zvýšiť jeho produkciu môžete spánkom v úplnej tme, elimináciou času stráveného pod umelým osvetlením a vystavovaním sa intenzívnemu slnečnému svetlu počas dňa.

Výživové doplnky s obsahom melatonínu

Užívanie výživových doplnkov obsahujúcich melatolín pomáha dosiahnuť súlad s denným a nočným cyklom a pomáha skrátiť dobu potrebnú na zaspatie. Výživový doplnok s obsahom melatonínu sa zvykne využívať nielen pri nespavosti, ale aj pri cestovaní spojenom s časovým posunom (jet lag), kedy prispieva k zmierneniu subjektívnych pocitov únavy.

Užívanie melatonínu nepomôže pri problémoch so spánkom spôsobených:

• v dôsledku depresie, zlosti alebo stresu, v tomto prípade zvýšenie hladiny hormónu stav spánku nenavodí,
• v prípade fyziologickej príčiny nedostatku spánku, napríklad pri bolestiach,
• externú príčinu, napríklad veľký hluk.

Ako užívať melatonín

Výživový doplnok s obsahom melatonínu sa užíva iba pred spaním. Priaznivý účinok na zaspávanie sa dosiahne pri konzumácii melatonínu tesne pred spaním, maximálnu koncentráciu v krvi dosiahne 30 minút po užití. Pozor na jeho dávkovanie. Na trhu nájdeme množstvo výživových doplnkov s rôznym obsahom melatonínu. Rozhodne neplatí, že čím vyššia dávka, tým lepšie. Ako štandardná dávka by vám malo postačovať 1 mg.

Užívanie melatonínu je považované za bezpečné, no užívanie vysokých dávok, prípadne dlhodobé užívanie tohto hormónu môže viesť k rozvoju vedľajších účinkov, ktoré zahŕňajú ospalosť, bolesť hlavy, závraty a nevoľnosť, zmeny nálady, psychická podráždenosť, problémy s krátkodobou pamäťou a zníženie pozornosti. Vysoká denná dávka taktiež môže spôsobiť vznik rannej nevoľnosti podobnej kocovine.

Výživový doplnok s obsahom melatonínu by nemali užívať deti, tehotné a dojčiace ženy. Melatonín taktiež môže zvyšovať riziko krvácania, preto by sa mu mali vyhnúť ľudia s poruchami zrážanlivosti krvi alebo užívajúci warfarín.

Melatonín môže interagovať s liekmi a výživovými doplnkami ako sú:

• lieky na vysoký krvný tlak,
• lieky potláčajúce imunitný systém,
• antidepresíva,
• kortikosteroidy,
• benzodiazepíny,
• bylinky, ktoré spôsobujú ospalosť.

Hoci je melatonín považovaný za bezpečný výživový doplnok, nemal by sa užívať dlhodobo. Za zhoršenou kvalitou spánku môže stáť aj vaša dlhodobý stres, nesprávna životospráva či návyky, preto odstránenie týchto problémov, by malo byť vaším prvým krokom pri snahe o riešenie problémov so spánkom. Ak vám nespavosť spôsobuje dlhodobý problém, poraďte sa o svojich problémoch so špecialistom, ktorý vám pomôže odhaliť príčiny vašich problémov a nastaviť správny liečebný režim.

READ MORE