Syndróm vyhorenia: Ako zistiť, či ste na pokraji zrútenia (test)

Syndróm vyhorenia alebo tiež exhaustívny syndróm je moderným duševným ochorením, ktoré má úzky súvis s dnešnou uponáhľanou dobou a vysokými nárokmi, ktoré sú kladené na zamestnancov. Je dôležité uvedomiť si, že je jednoduchšie  mu predchádzať, ako ho liečiť. Ako zistiť, či ohrozuje jeho vznik aj vás alebo máte tlak svojich povinností pod kontrolou?

Syndróm vyhorenia (z angl. „Burnout Syndrome“) je stav vyčerpania vychádzajúci z chronického stresu. Ide o stav celkového vyčerpania, teda psychického, fyzického aj emočného. Organizmus takto dáva najavo emocionálne preťaženie v súvislosti s vysokou pracovnou preťaženosťou.

Vyskytuje sa väčšinou u povolaní, pri ktorých je nevyhnutná komunikácia s ľuďmi a vyžaduje sa empatické cítenie, ale aj u povolaní, kde je na človeka vyvíjaný obrovský psychický nátlak a vyžaduje sa od neho neustále podanie maximálneho výkonu.

Vyhorenie: Ohrozené povolania

Najrizikovejšou skupinou sú pedagógovia a lekári, nakoľko sa od nich očakáva ústretové a príjemné správanie, podanie pomocnej ruky, avšak neberie sa ohľad na ich vlastnú náladu. Ďalšími ohrozenými povolaniami sú: ošetrovateľský personál, psychológovia a psychoterapeuti, sociálni pracovníci, recepčné, asistentky, ale napr. aj zamestnanci lekární, letušky, či pracovníci tzv. „call centier“ a manažéri pracujúci vo vysokom pracovnom tempe.

So syndrómom vyhorenia sa ale môžeme stretnúť aj u mamičky na materskej dovolenke, či dokonca v partnerskom vzťahu. Nejde teda vždy len o vzťah k nejakej činnosti, ale môže ísť aj o vzťah k osobe.

Syndróm vyhorenia vo vzťahu

Je úplne bežný, ak to už ďalej s vašim partnerom nezvládate a máte pocit, že váš vzťah je práca na plný úväzok.

Vyhorenie v práci

Najbežnejšia situácia výkonných, kažodenne vystresovaných zamestnancov, ktorých život definuje workoholizmus.

Syndróm vyhorenia u učiteľov

Jedno z najťažších a nedocenených povolaní je učiteľ. Práca s deťmi, ale aj dospelými znamená vysoké tempo, dlhé hodiny a stresové prostredie.

Vyhorenie na materskej “dovolenke”

Materská dovolenka má s dovolenkou pramálo spoločné. Starať sa o dieťa je veľmi náročná a zodpovedná úloha. Vyhorenie je relatívne časté, najmä ak máte sa sebou ďalšie dieťa alebo ste na materskej a rodičovskej niekoľko rokov. Stratíte kontakt s bežným svetom, váš život sa točí len okolo dieťaťa.

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia

Aj napriek tomu, že existujú špecifikované rizikové povolania, neznamená to, že sa syndróm vyhorenia nemôže objaviť u osoby pracujúcej v inom povolaní. Tento syndróm môže postihnúť každého z nás. Príčiny jeho vzniku bývajú rôzne.

Medzi najčastejšie patria:

• rodinné problémy,
• stres v práci,
• prepracovanosť – vysoká zaťaženosť prácou,
• strach zo straty zamestnania,
• pocit menejcennosti v spoločnosti,
• mobbing,
• zlá tímová práca.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Prejavy syndrómu vyhorenia sú rôzne, od psychických až po fyzické, a závisia od miery jeho závažnosti. Čím viac času a energie nám daná činnosť (osoba) zaberá, tým sú aj prejavy silnejšie. Syndróm vyhorenia zvyčajne negatívne postihuje osobnosť človeka a komplexne zasahuje rôzne oblasti: fyziologickú, emocionálnu, sociálnu, ako aj kognitívnu.

Niekedy môže byť ťažké rozpoznať, či u človeka ide o stav spôsobený chronickým stresom alebo už ide o vyhorenie. Všeobecným znakom vyhorenia je, že postihnutý jedinec  stráca motiváciu a musí vynakladať veľké úsilie, aby dokázal vykonať prácu, ktorá sa od neho vyžaduje.

Medzi najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia patria:

1. Fyzické prejavy: nedostatok energie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, nadmerné potenie, búšenie srdca, únava, bolesti chrbta, pocit dehydratácie, zvýšený krvný tlak, poruchy spánku, výrazný hlasový prejav (časté náhle zvyšovanie hlasu – kričanie), znížená imunita.
2. Psychické prejavy: netrpezlivosť, plačlivosť, celková tenzia, obviňovanie ľudí v okolí, direktívny prejav, prejedanie sa, nervozita, nesústredenosť, únik do fantázie, zabúdanie, frustrácia, pocity osamelosti, bezmocnosti, menejcennosti.

Ohrozuje vás syndróm vyhorenia? Urobte si náš test

Zamyslite sa nad nasledujúcimi 15. tvrdeniami a určite, do akej miery sa dané pocity u vás vyskytujú. Vyplňte dotazník a dozviete sa, v akej fáze vyhorenia sa nachádzate.

Fázy syndrómu vyhorenia

Existujú tri hlavné fázy vyhorenia.

1. fáza

V prvej fáze cítime nadmerné nadšenie a dávame si vysoké, idealistické ciele. Máme sklon preceňovať náš potenciál a sme ochotní neúnavne pracovať.

2. fáza

Vznikajú problémy a tie nás spomaľujú. Preto pracujeme ešte viac. A ako sa do práce ponárame viac a viac na úkor iných vecí, začíname mať pocit, že naše problémy sú neprekonateľné.

Ak v 1. fáze nezačali vznikať obavy, tak v tejto fáze sa začnú objavovať. Napriek tomu tieto obavy ignorujeme. Viníme ostatných, kritizujeme systém, strácame záujem o našu prácu a začíname spochybňovať naše vlastné odborné znalosti. Začíname rozmýšlať nad koncom. Začnú sa prejavovať prvé fyzické príznaky a cítime sa čoraz podráždenejšie.

3. fáza

V tejto fáze sme sklamaný a demotivovaný. Depresia je súčasťou nášho každodenného života a ten sa sa javí ako zbytočný. Cítime, že sme na konci našich síl a chceme sa na všetko úplne vykašlať.

Prevencia syndrómu vyhorenia

Základom predchádzania syndrómu vyhorenia je uvedomiť si, že práca nám síce poskytuje výbornú možnosť k sebarealizácií, ale nie je jediným dosiahnuteľným cieľom na ceste za sebanaplnením. Je potrebné snažiť sa eliminovať stresujúce situácie a vytvoriť si tzv. systém sebaobrany – zmysluplný, príjemný a aktívny život mimo pracovnej rutiny.

Dôležitými faktormi pre správne trávenie voľného času a “vypnutie” sú: kamaráti, hobby, rodina, príroda, športovanie a mnoho ďalších. Taktiež sa odporúča nájsť si psychickú oporu, teda osobu, ktorá nám poradí prípadne ponúkne spätnú väzbu.

Ďalšie odporúčania:

• relaxácia,
• time manažment,
• stanovenie priorít,
• pracovať na zvyšovaní sebadôvery,
• vyčiarknutie aktivít, ktoré nás netešia,
• vyjadrovanie svojich pocitov.

Liečba pri syndróme vyhorenia

Prekonanie syndrómu vyhorenia závisí od fázy, do ktorej sa postihnutá osoba dostala. Liečba v počiatočných fázach je pomerne jednoduchá a jej základom je, aby si postihnutá osoba uvedomila, že má problém. Je potrebné, aby trpiaci človek mal sám dostatočnú motiváciu liečiť sa a sám chcel s týmto stavom niečo urobiť.

Veľký vplyv na ozdravný proces má aj pracovné prostredie, preto je nevyhnutné, aby bolo nápomocné pri prekonávaní tohto problému, prípadne, aby zamestnávateľ povolil pracovníkovi zobrať si pár dní voľna.