Závislosť na mobile

Ste dostupný na mobile 24/7, každú chvíľu kontrolujete upozornenia, aby vám náhodou niečo neuniklo, a bez mobilu sa cítite úplne stratený?

Možno to ešte považovať za normálne alebo vás ohrozuje závislosť na mobilnom telefóne?

Mobil, malá škatuľka s množstvom funkcií, ktorá nám za pár minút dokáže pomôcť vyriešiť veľa problémov. Mobilné telefóny vznikli pred pár rokmi na uľahčenie komunikácie medzi ľuďmi a postupne prinášajú stále nové a nové funkcie. Nahrádzajú budíky, kalendáre, GPS navigácie, vďaka čomu postupne čoraz viac ovplyvňujú náš každodenný život.

No mnohých ľudí tento technologický výdobytok doslova ovládal a vzdialiť sa od neho aspoň na pár minút považujú za nemožné. A tak mobil s nimi cestuje na WC, robí spoločnosť pri jedení, či dokonca sa v noci budia na pípajúce upozornenia. Hoci by sa mohlo zdať, že závislosť na mobile je vymyslený problém, tento druh závislostí už má aj svoje oficiálne meno – nomofóbia.

Koľko času denne strávime na mobile?

Priemerný človek strávi s mobilom v ruke 3 hodiny denne a kontroluje ho približne každých 11 minút. Prieskum amerického denníka The Washington post dokonca uvádza, že priemerný používateľ skontroluje svoj mobil počas dňa až 150 krát.

Pravidelné kontrolovanie telefónu každých pár minút zakaždým preruší činnosť, ktorú práve robíme. Mozog sa musí prepínať medzi viacerými činnosťami, čo znižuje produktivitu a zároveň zvyšuje únavu.

Závislosť na mobile vzniká najmä u detí

Podľahnúť závislosti na mobile sú náchylné najmä mladšie ročníky. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Common Sence Media sa až každý druhý z opýtaných násťročných jedincov cíti byť závislý na svojom telefóne a až 59 % rodičov sa obáva toho, že ich deti sú závislé na mobile.

Spomínaný prieskum taktiež odhalil, že až 72 % opýtaných cíti potrebu odpovedať na SMS alebo iné správy okamžite po ich doručení a minimálne raz za hodinu skontroluje svoje mobilné zariadenie 80 % opýtaných.

Deti zvyknú väčšinu svojho voľného času tráviť ťukaním do mobilu a konverzáciou s kamarátmi alebo hraním mobilných hier, na ktorých taktiež môže vzniknúť závislosť.

Väčšia náchylnosť na vznik závislostí na mobile u detí však neznamená, že sa nomofóbia týka výhradne ich. Nomofóbia môže vzniknúť v akomkoľvek veku. Ak teda svoj mobil takmer nespustíte z ruky, mali by ste spozornieť.

Závislosť na mobile príznaky

Tak, ako iné závislosti, aj závislosť na mobile sa prejavuje súborom typických príznakov, ktoré podľa jej závažnosti, môžu byť rozvinuté vo väčšej alebo menšej miere. Medzi typické príznaky patrí:

  1. Po telefóne siahate ihneď po prebudení.
  2. Keď s nudíte, používate mobilný telefón.
  3. Na mobilnom telefóne trávite čoraz viac času.
  4. Bez mobilu sa cítite nesvoj.
  5. Ľudia vo vašej spoločnosti sa sťažujú na vaše používanie mobilného telefónu.
  6. Vzdať sa mobilného telefónu na dlhšiu dobu je pre vás nemožné aj ak sa o to úporne snažíte.

Spoznali ste sa vo vyššie uvedených príznakoch? Mali by ste sa zamyslieť nad časom stráveným v spoločnosti mobilného telefónu a snažiť sa ho obmedziť.

Vplyv závislostí na mobile na kvalitu života

Hoci by sa mohlo zdať, že závislosť na mobilnom telefóne je neškodná záležitosť, nie je to úplne tak. V niektorých prípadoch môže byť veľmi nebezpečná. Je tomu tak napríklad v prípade, keď človek používa mobilný telefón v situáciách, ktoré si vyžadujú plnú pozornosť – riadenie osobného auta, prechádzanie cez cestu…

Nadmerné používanie mobilného telefónu má taktiež negatívny dopad na medziľudské vzťahy. Spoločne strávený čas je narúšaný pravidelným ťukaním do mobilu a textovaním s inými, postovaním fotiek, či dokonca len haľabaľa surfovaním po internete.

Ako obmedziť čas strávený na telefóne

Obmedziť čas stráveným používaním mobilného telefónu si vyžaduje pevnú vôľu. Ako prvý krok si nainštalujte si do mobilu appku, ktorá bude sledovať čas, ktorý strávite s mobilom v ruke.

Vyskúšať môžete Toggl, Timely alebo Rescue Time. Väčšina spomínaných aplikácií, vám okrem celkového času, ktorý strávite používaním mobilu, ukáže aj čas, ktorý ste strávili používaním konkrétnych aplikácií.

Aj ak si myslíte, že na telefóne netrávite veľa času, veď ho v ruke nedržíte nikdy viac ako 5 minút, môžete byť prekvapený. Aj takých 5 minút pokiaľ je to denne aj 50 krát, vytvorí ohromujúce číslo.

Po týždni si vyhodnoťte celkový čas strávený na mobile a zamyslite sa nad jeho potrebnosťou a možnosťami ako ho znížiť.

Pomôcť vám môžu nasledujúce tipy:

  1. Hráte sa veľa na mobile, aby ste zabili čas? V čakárni u lekára, cestou autobusom, na WC? Naučte sa občas vypnúť a len tak nič nerobiť, len v pokoji čakať. Aj vášmu mozgu dobre padne takýto „reset“ počas čakania.
  2. Vypínajte svoj mobilný telefón na noc, alebo minimálne jeho zvonenie.
  3. Nebuďte otrokom, ktorý je k dispozícií nonstop. Naučte sa odpovedať na správy nie hneď ako prišli, ale až keď budete mať na to čas. Ak je pre vás spočiatku ťažké, neskontrolovať správy hneď ako počujete pípnutie vypnite si mobilné dáta, aby ste nové správy nemali na očiach. Správy skontrolujte až v momente, keď budete mať na to časový priestor. Nebojte sa, že by vám ušlo niečo dôležité. Ak by išlo o zásadnú udalosť, človek, ktorý vás nevyhnutne potrebuje by vám zavolal.
  4. Ak nemusíte, nemajte mobil pri sebe. Nechajte ho napríklad v inej miestnosti.
  5. Prvý mesiac svojej snahy si vždy na konci týždňa zhodnoťte celkový čas strávený v spoločnosti mobilu a sledujte svoj progres.

Ako pri všetkom, tak aj pri mobile platí – dobrý sluha, ale zlý pán. Mobil vznikol na to, aby nám uľahčil niektoré životné situácie, nie na to, aby nám robil spoločnosť a staral sa o vyplnenie nášho voľného času.

READ MORE


L-Tryptofán: Účinky, dávkovanie

Tryptofán je aromatická aminokyselina, ktorá je esenciálna pre výživu človeka. Je to základná látka pre tvorbu serotonínu.

Esenciálna aminokyselina Tryptofán má schopnosť prepraviť krvný cukor cez prirodzené bariéry mozgu do nervových buniek. Za prítomnosti vitamínu B6 sa premieňa na serotonín, ktorému hovoríme aj hormón šťastia. Úlohou serotonínu je prenášať nervové vzruchy v centrálnom nervovom systéme a je dôležitý pre udržanie emočnej rovnováhy a vnútorného pokoja.

Aby sa mohol Tryptofán v tele správne premieňať, organizmus potrebuje mať aj dostatok železa, vitamínu B6 a B2.

Účinky Tryptofánu

Hlavnou úlohou Tryptofánu je jeho premena na serotonín. Vďaka tomu sa podieľa v tele na procesoch, ktoré ovplyvňujú náladu a celkový psychický stav. Jeho nedostatok vyvoláva zhoršenie psychického stavu, ale taktiež aj zvyšuje chuť do jedla, najmä nadmernú chuť na sladké.

Hlavné účinky Tryptofánu sú:

  • zlepšenie kvality spánku,
  • podpora dobrej nálady a kognitívnych funkcií mozgu,
  • udržanie mentálnej a psychickej rovnováhy,
  • lepšie zvládanie telesnej bolesti.

Tryptofán v potravinách

Najideálnejšia cesta, ako udržiavať v tele vyváženú hladinu tryptofánu je pestrou stravou. Aminokyselina sa prirodzene nachádza v potravinách, ktoré sú bohaté na obsah bielkovín. Nájdeme ho najmä v: banánoch, búrskych orieškoch, mäse, mlieku, rybách, tvaroh, mlieku, syroch, tekvicových a sezamových semienkach, čokoláde a sóji.

Výživové doplnky s obsahom Tryptofánu

Na trhu existuje množstvo výživových doplnkov s obsahom Tryptofánu. Tieto výživové doplnky by v žiadnom prípade nemali predstavovať náhradu za pestrú vyváženú stravu, ich cieľom je doplniť dávku Tryptofánu osobám, ktoré trpia nedostatočným spracovaním prijímaného L-tryptofánu zo stravy.

Odporúčaná denná dávka sa nesmie v žiadnom prípade prekračovať, nakoľko nadmerné užívanie Tryptofánu môže viesť k rozvoju zdravotných problémov.

Výživové doplnky nie sú určené pre tehotné a dojčiace ženy ani deti. Osoby, ktoré sa liečia v psychiatrickej alebo neurologickej ambulancii, by sa mali o vhodnosti výživového doplnku s obsahom Tryptofánu poradiť so svojím lekárom.

Vedľajšie účinky Tryptofánu

Tryptofán, ktorý je prijímaný stravou je pre organizmus maximálne bezpečný, no dodávanie Tryptofánu výživovými doplnkami môže viesť k vedľajším účinkom.

Ukončiť užívanie Tryptofánu by ste mali v prípade, ak u seba spozorujete niektorý z nasledovných symptómov:

  • svalová bolesť alebo slabosť,
  • vyrážky,
  • kŕče,
  • ťažké dýchanie,
  • únava.

Taktiež pri užívaní Tryptofánu v kombinácií s niektorými inými liekmi môže dochádzať ku kontraindikáciám. Vhodnosť jeho užívania v prípade kombinácie s inými liekmi by ste mali konzultovať s lekárom.

Tryptofán je pre telo dôležitá látka. Ako pri väčšine vitamínov a aminokyselín platí, že najideálnejší spôsob dopĺňania jeho hladín predstavuje vyvážená strava.

Ak sa rozhodnete doplniť jeho hladinu užívaním výživového doplnku, riadne sa odporúčaniami uvedenými v príbalovom letáku. Vďaka tomu bezpečne zabezpečíte telu benefity, ktoré mu Tryptofán prináša.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o vhodnosti výživového doplnku alebo patríte medzi osoby, pre ktoré je užívanie Tryptofánu rizikové, konzultuje vhodnosť výživového doplnku pred začatím užívania so svojim lekárom.

READ MORE


Ako nás ovplyvňuje pozitívne myslenie

Všetko začína v hlave… Dokážeš všetko, čo si zaumieniš…

Môžeš byť čím len chceš, stačí chcieť? Klišé? Alebo skutočnosť? Dokážu pozitívne myšlienky naozaj zmeniť život o 180 stupňov?

Pozitívne myslenie.

Otrepaná fráza, ktorá na nás vyskakuje takmer z každého rohu. Mysli pozitívne! Všetko je to len v tvojej hlave! Problémy neexistujú, kým si ich sám v hlave nevytvoríš! Otrepané klišé motivačné vetičky, ktoré vám už idú krkom? Veď ako môžem myslieť pozitívne, keď všetko v mojom živote sa rúca ako domček z kariet a nie je nič, za čo by som mohol byť vďačný, skôr naopak?

Naozaj je to tak?

Naozaj je všetko vo vašom živote čierno čierne a neexistuje nič, za čo by ste mohli byť vďačný? Mali ste ťažký úraz, ktorý vám obrátil život hore nohami?

Buďte vďační za to, že žijete. Za to, že ste dostali druhú šancu začať odznova, niekto iný možno také šťastie nemal. Sypú sa na vás problémy z každej strany a z vašich priateľov už neostal po vašom boku takmer nikto, na koho by ste sa mohli spoľahnúť? Buďte vďační za možnosť zistiť, kto sú vaši skutoční priatelia, pretože to sú presne tí ľudia, ktorých po svojom boku potrebujete.

Každá minca má dve strany. Každá životná situácia sa deje preto, aby nám niečo do života priniesla. Vyviedla nás zo zaužívaných koľají, možno poprehadzovala v živote všetko, čo sa len dalo. Ale presne tak to malo byť.

Možno nevidíme momentálne, čo nám mala priniesť, ale to neznamená, že nič nepriniesla. Treba len odvahu, naučiť sa vidieť to, čo nám priniesla. Pre každý koniec vždy existuje nový začiatok. Na každej, na prvý pohľad aj tej najkatastrofickej životnej situácií, je aj niečo dobré. Len sa nesmieme báť otvoriť oči a prijať to.

Je úplne prirodzené cítiť sa občas na dne a nevidieť žiadne východisko. Ale to, že ho nevidím dnes, neznamená, že ho neuvidím zajtra, pozajtra, o týždeň, o mesiac…

Treba sa len nevzdať a skúšať to stále znova a znova. A to sú práve situácie, kedy pozitívne myslenie pomáha nabrať potrebnú silu. Vďaka pozitívnemu mysleniu a optimizmu máme šancu uvedomiť si, že nič zlé netrvá večne, že postupne príde čas, kedy opäť vyplávame zo dna na hladinu. A budeme plávať šťastnejší a silnejší vďaka tomu, čo sme sa naučili počas pobytu na dne.

Tá najväčšia životná zmena začína v hlave.

Začína zmenou myslenia. Pochopenia seba samého. Pochopenia toho, prečo mám pocit, že sa mi v živote nič nedarí. Pochopenia toho, prečo na všetkom vidím vždy nejaký fľak, nejaké ale…

Pozitívne myslenie = šťastnejší život

Hovorí sa, že ľudia ktorí myslia pozitívne sú šťastnejší a nedeje sa im v živote toľko zlých vecí. Životné katastrofy sa občas môžu prihodiť každému. To, že máme pocit, že nám sa deje milión katastrof a niekto iný si len s úsmevom pokojne pláva životom, vôbec nemusí byť o tom, že jemu život neprináša žiadne prekážky.

Je to o jeho postoji k daným situáciám. Kým pre niekoho je obrovskou tragédiou buchnuté auto a bude kvôli tomu chodiť nadávajúci a otrávene najbližší mesiac, niekto aj ťažkú chorobu berie ako výzvu, ktorú sa snaží prekonať s úsmevom na perách. A to je ten zásadný rozdiel, ten pocit šťastnejšieho života, ktorý vie priniesť do života pozitívne myslenie.

A podobne funguje pozitívne myslenie aj pri situáciách, ktoré sú pre nás životnou výzvou. Ak budeme vopred v sebe pestovať myšlienky, že tú skúšku nezvládneme, prácu nedostaneme, operácia dopadne zle, ako asi tak dané situácie zvládneme? Pozitívne myslenie nám pomáha nabrať odvahu a energiu brať problémy nie ako prekážky, ale ako výzvy.

Ako si udržať pozitívne myslenie

Udržiavať si optimistickú myseľ, keď sa v živote cítime šťastní, ide tak akosi samo. No udržať si ju aj v čase, keď sa nám nedarí tak, ako by sme si zrovna predstavovali, je už väčšie umenie.

Myslieť pozitívne v každej situácií, môže pomôcť dodržiavanie nasledujúcich 5 zásad:

  1. Pozerajte sa na každú situáciu pozitívne – na všetkom je niečo dobré, len to treba nájsť.
  2. Neutralizujte všetky negatívne tvrdenia pozitívnymi myšlienkami – zamyslite sa nad situáciou s chladnou hlavou a skúste nájsť jej pozitívne riešenie.
  3. Nezabúdajte, že všetky prekážky sú len dočasné – neberte dočasný neúspech ako zlyhanie, ale ako školu.
  4. Ťažké situácie berte ako výzvu – nikto sa nemôže v živote rozvíjať správnym smerom, ak nezažije aj nejaké tie pády a zlyhania, aj tie patria k životu, ale sú tu na to, aby sa prekonávali.
  5. Zamerajte sa na to, čo chcete v živote dosiahnuť – aj ak veci nejdú podľa plánu, nepanikárte a neprestávajte pozitívne myslieť na svoje sny a plány.

Nie každý mal to šťastie, narodiť sa ako usmiate slniečko, ktoré vďaka svojmu optimizmu pokojne prekonáva životné prekážky. Pre niekoho môže byť pozitívne myslenie samozrejmosťou, iný sa môže snažiť ostošesť, ale jeho čierny pohľad na svet skôr či neskôr zvíťazí.

Preprogramovať svoju myseľ a brať ťažké situácie pozitívne ako výzvy je fuška. Je to zložitý proces, ktorý sa len sťažka udeje z večera do rána.

No základom je odhodlanie, niečo chcieť niečo zmeniť. Postupovať trpezlivo malými krokmi. Učiť sa pozitívne myslieť počas malých každodenných problémov. A zrazu, človek si to najskôr ani neuvedomí až jedného pekného dňa zistí, že na svet sa pozerá omnoho farebnejšie a výzvy sa mu prekonávajú jednoduchšie.

READ MORE


Návod, ako na psychohygienu vo svojom živote

Prepadá vás zlá nálada, máte nedostatok energie či vás neustále prepadá pocit bordelu v hlave? Máte odrazu pocit, akoby sa vám rozpadal celý život a neviete sa z tohto začarovaného kruhu dostať? Viete, že pôvodcom vašich problémov môže byť zanedbanie psychohygieny?

Že toto slovíčko počujete prvýkrát v živote? O to horšie.

Slovíčko hygiena netreba predstavovať hádam nikomu. Pravidelná sprcha, umytie tváre, rúk či zubov je automatickou súčasťou dňa väčšiny ľudí. No keď sa pred slovo hygiena pridá predpona psycho, málokto vie, čo si má pod týmto slovom predstaviť.

Psychohygiena je dôležitou súčasťou udržiavania vnútornej rovnováhy a telesného aj duševného zdravia človeka. Ide o činnosti, ktoré pomáhajú vytvoriť dostatočný priestor na upratanie „bordelu v hlave“ a vypnutia od každodenných problémov.

Psychológia vníma človeka ako celostnú bytosť, ktorá má svoje myšlienkové pochody, emočné postoje, telesné potreby a hodnotové systémy. Všetky tieto časti vytvárajú jednotný celok – osobnosť človeka. Pokiaľ sú všetky v rovnováhe, človeku nechýbajú pocity bezpečia, naplnenia a pohody. Udržať správnu rovnováhu medzi jednotlivými časťami pomáha práve správna psychohygiena. Väčšina ľudí jej však neprikladá dostatočný význam, a to je chyba.

Psychohygiena a stres

Život prináša rôzne situácie – pozitívne, negatívne, množstvo prekážok a pádov. Niektoré situácie človek očakáva, niektoré sa zjavia ako blesk z jasného neba. Keď je človek pod tlakom, telo sa začne brániť spustením samoregulačných procesov. Psychický tlak ľudia často uvoľňujú plačom, krikom, telo si môže uľaviť bolesťami hlavy či únavou. Snaží sa tak dopriať organizmu dostatok času na psychický reštart.

Ak však človek nevie zastaviť, dopriať telu reset a oddych, ktorý potrebuje a pokračuje ďalej vysokou aktivitou, zvyšuje tlak, bolesť potláča tabletkami od bolesti, nedostatok energie „dobíja“ energetickými nápojmi, zvýšený nápor sa môže postupne prejaviť nielen na psychickom, ale aj telesnom zdraví.  

Ak samoregulačné procesy tela nedokážu zvládnuť pocity nerovnováhy a tlaku u človeka sa postupne prejavia následky stresu, vyčerpanosti, precitlivelosť, nechuť do života a môžu postupne prerásť až do depresie.

No pokiaľ človek pravidelne venuje dostatok času psychohygiene a stará sa o svoje psychické zdravie, aj s najrôznejšími zložitými situáciami, ktoré spustia v organizme lavínu negatívnych pocitov a samoregulačné procesy, sa vie organizmus vysporiadať bez väčších problémov.  

Pravidelnú psychohygienu a „vyčistenie hlavy“  preto možno pokladať za dôležitú súčasť pestovania duševného zdravia. Podporuje naše zdravie, zlepšuje koncentráciu, pamäť a všetky duševné procesy. Zároveň posilňuje imunitu, podpisuje sa pod lepšie pracovné výkony, prehlbuje pocity prežívania radosti v akýchkoľvek vzťahoch a vedie k pocitom naplneného a šťastnejšieho života.

Psychohygiena v každodennom živote

Zaradiť priestor pre každodennú psychohygienu, sa môže zdať v dnešnom uponáhľanom svete takmer nemožné. No je naozaj taký problém ukradnúť si denne pol hodinu len pre seba?

Určite nie. Práve naopak. Takáto pol hodinka by mala predstavovať základ dennej rutiny každého z nás. Vôbec nie je sebecké na chvíľu vypnúť od práce, školy, detí či manžela. Pre zachovanie psychickej pohody je to práveže nevyhnutné.

Univerzálny návod, ako praktizovať psychohygienu v každodennom živote neexistuje. Každý človek je individuálna osobnosť a to, čo pomáha jednému, nemusí druhému. Základom je, aby vaša psychohygiena pozostávala z činností, ktoré vám spôsobujú radosť. Či už pôjde o čítanie knihy, športovanie, ručné práce alebo inú činnosť.

Príklady psychohygieny

Správna psychohygiena je vyvážená s každodenným životom. O čo viac zložitých situácií vám život nakladá, o to viac by ste si mali nájsť priestoru na venovanie sa psychohygiene. Výborným spôsobom je aj zaradenie činností, ktoré sú v kontraste s činnosťami, ktoré tvoria väčšinu času dňa. Ak máte napríklad sedavé zamestnanie, ideálnym spôsobom vypnutia je šport. Naopak, ak pracujete manuálne relaxovať môžete napríklad pri dobrej knihe.

K psychohygiene prispieva aj dostatočný spánok, zdravé stravovanie, asertívna komunikácia, finančná gramotnosť či efektívne plánovanie pracovných činností.

Vytvoriť si priestor na psychohygienu by ste sa mali snažiť naučiť aj vaše deti. Majú v škole veľa učenia? Naučte ich odreagovať sa napríklad pri športe. Športovať môžete aj spoločne a vytvoriť si tak rodinný priestor na odreagovanie sa od bežného života.

Vhodným spôsobom psychohygieny pre deti môžu byť aj rôzne záujmové krúžky. Ale pozor, nie také, ktorými sa rodičia snažia rozvíjať svoje nesplnené sny a nútia na ne deti chodiť. Správne vybrané krúžky by mali dieťa napĺňať a malo by na ne chodiť s radosťou, len tak splnia potrebný efekt.

Psychohygiena sa nám zdá byť väčšinou zbytočná, až kým sa nám postupne nezačne zosýpať celý svet a nevieme ako ďalej. A pritom preventívne zaradenie činností, ktoré nám poskytnú dostatočný priestor na odreagovanie sa od problémov každodenného života, vie mať na kvalitu života a zvládanie riešenia problémov nezaplatiteľný efekt.

Psychohygiena pomáha nájsť vnútorný pokoj, pohodu a v neposlednom rade aj zdravie, preto by mala byť neodeliteľnou súčasťou každodenného života a nemali by sme po nej siahať len vtedy, keď už  je zle.

READ MORE


Toto sú negatívne účinky kávy na organizmus

Začať deň bez voňavej šálky kávy, či vychutnať si stretnutie s priateľmi bez tohto verného spoločníka, je pre mnohých nepredstaviteľné. No ako pri všetkom, aj pri káve platí, všetko treba s mierou.

Káva hneď po rope patrí medzi najpredávanejšiu komoditu na svete. Jej obľúbenosť pramení najmä z jej stimulujúcich účinkov na ľudský organizmus. Za rozšírenie obľúbeného kávovníka do Európy sa možno poďakovať Španielom a Portugalcom, ktorí ho do Európy priniesli začiatkom 16. storočia z Etiópie.  

Ľudia sa vo vzťahu ku káve zvyknú rozdeľovať na dve hlavné skupiny. Kým tá prvá nedá na ňu dopustiť, druhá ju považuje za neskutočný hnus, ktorý navyše škodí zdraviu. Kde je teda pravda?

Ako to v mnohých prípadoch býva – niekde uprostred. O účinkoch kávy a kofeínu na ľudský organizmus sa dlhodobo vedú rôzne štúdie a diskusie, pričom ani jedna nepriniesla definitívne stanovisko, vďaka ktorému by sa bolo možné prikloniť na jednu alebo druhú stranu.

Závery jednotlivých štúdií možno zhodnotiť ako staré známe – všetkého veľa škodí. Negatívne účinky kávy na organizmus sa prejavujú pri jej nadmernej konzumácií a pitie kávy v rozumnom množstve naopak možno považovať pre organizmus za prospešné.

Káva a jej účinky na zdravie

Pozitívne účinky kávy na organizmus

Káva v primeranom množstvo má priaznivý vplyv na psychiku, pozornosť, sústredenosť a celkovú telesnú aj duševnú výkonnosť, navyše kofeín zvyšuje krvný tlak a pomáha bojovať proti únave.

Negatívne účinky kávy na organizmus

Pri nadmernej konzumácií kávy, sa môžu prejaviť ťažkosti, ktoré súvisia s nadmerným množstvom kofeínu v tele. Ide najmä o: nervozitu, celkový nepokoj, emocionálnu únavu, vysoký krvný tlak, roztržitosť, nespavosť a dokonca aj závislosť.

Mýtus menom káva s mliekom

V roku 2016 internet vo veľkom zaplavili informácie o škodlivosti kávy s mliekom, ktorým mnohí veria dodnes. Išlo pritom o vedecky nepodložené tvrdenia, ktoré mnohí odborníci, napríklad švajčiarski vedci z Nestlé, dávno vyvrátili.

Ak niekomu káva s mliekom spôsobuje tráviace problémy, nebude to v dôsledku tejto kombinácie. Na vine skôr bude potravinová intolerancia – napríklad kravského mlieka alebo laktózy.

Naopak podľa gastroenterológov je káva s mliekom odporúčaná ľuďom, ktorí majú tráviace problémy, nakoľko mlieko tlmí účinok kofeínu na sliznicu žalúdka.

Aké je optimálne množstvo kávy za deň?

Každý človek je originál, a to čo robí dobre/zle jednému, nemusí druhému. Pri účinku kávy na organizmus toto platí doslovne. Niekto má problém s nespavosťou už po jednej šálke kávy denne, naopak niekto ich vypije aj 3 a na bdelosti to vôbec nepocíti.

Práve vďaka rôznym individuálnym reakciám tela, stále vznikajú rôzne diskusie o dávke kávy (kofeínu) denne, ktoré možno považovať za optimálne a prinášajúce telu benefity. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov zhoduje na zdravých dvoch šálkach kávy denne.  

Vzdať sa svojej obľúbenej šálky kávy v prospech svojho zdravia rozhodne nie je potrebné. Hoci diskusie o jej vplyve na organizmus sú stále diskutabilné z väčšiny vychádza káva ako víťaz. Aj keď vždy je tu isté ale.

Vyhýbať sa káve alebo obmedziť jej množstvo by mali tehotné ženy a taktiež ľudia, ktorým z istých zdravotných dôvodov (napríklad vysoký krvný tlak) jej konzumáciu lekári neodporúčajú. Dopriať si voňavú šálku blahodárneho nápoja, vie mať okrem schopnosti nabudenia organizmu aj charakter relaxačného rituálu, napríklad prestávka počas práce.

READ MORE


Čo je sebapoznanie a prečo je dôležité?

Každý človek je výnimočný a každý človek má svoju špecifickú hodnotu. Sebapoznanie a uvedomenie si svojej hodnoty predstavuje jeden zo základných pilierov k spokojnému životu.

Témou sebapoznania sa psychológovia zaoberajú už dlhé roky. Sokrates definuje sebapoznanie ako privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. O pár rokov neskôr, prišiel psychológ Daniel Goleman s nasledujúcou definíciou sebapoznania – proces postupného spoznania a uvedomenia si svojho vnútorného stavu, preferencií a intuície.

Zjednodušene možno povedať, že sebapoznanie predstavuje uvedomenie si svojej vlastnej individuality, originálnych myšlienok, skúseností a schopností. Nikde na svete nenájdeme dvoch ľudí, ktorí by boli identickí. Jednovaječné dvojičky sa možno výzorovo podobajú ako vajce vajcu, ale napriek tomu, ide o dve individuálne osobnosti s rôznymi vlastnosťami a myšlienkami.

Prečo je sebapoznanie dôležité?

Sebauvedomenie možno považovať za kľúčový kameň emocionálnej inteligencie. Človek je tvor spoločenský, a práve jeho postoj voči sebe samému sa prejaví aj v postoji voči svojmu okoliu. Pokiaľ človek nie je stotožnený sám so sebou, len ťažko zvládne akceptovať individualitu niekoho iného. Len človek, ktorý akceptuje svoju zraniteľnosť a snaží sa porozumieť sám sebe, dokáže rešpektovať pocity a emócie druhého. A je jedno, či ide o rodiča, partnera, potomka, šéfa…

Schopnosť pochopiť emócie druhého a dostatočne rozvinuté sebapoznanie sú kľúčovými faktormi úspechu vo viacerých poznaniach. O rozvoj svojej osobnosti vďaka sebapoznaniu by sa mali venovať učitelia, psychológovia, manažéri a všetci, ktorí pracujú s ľuďmi.

To, ale neznamená, že o sebapoznanie by sa mali snažiť len oni. Sebapoznanie vie pozitívne ovplyvniť život každého. Okrem iného pomáha naučiť sa žiť sám so sebou a získať tak odvahu, žiť tak, ako chcem ja sám, a nie tak, ako to odo mňa vyžadujú iní.

Ako nájsť samu seba?

Základom sebahodnotenia je uvedomiť si, že sebapoznanie by nemalo predstavovať tvrdé odsúdenie seba samého. Obviňovanie sa neprináša nikdy žiadne výsledky. Naopak, sebapoznanie by malo predstavovať poznanie svojich silných a slabých stránok a prebratie zodpovednosti za všetky svoje činy, postoje, správanie sa.

Jedinec vďaka sebapoznaniu pozná svoju motiváciu a pohnútky, ktoré ho vedú k jednotlivým činom, čo pomáha zbaviť sa neustáleho sebaobviňovania sa a podporuje rozvoj sebalásky.

Aktivity, ktoré pomáhajú zlepšiť sebapoznanie

Pracovať na sebapoznaní možno napríklad prostredníctvom nasledujúcich aktivít:

1. Vytvorenie priestoru len pre seba – snažte sa každý deň vyhradiť si istý čas, ktorý budete môcť stráviť osamote bez toho, aby vás čokoľvek rozptylovalo. Doprajte si napríklad voľnú pol hodinu pred spaním alebo naopak čas ráno predtým ako sa pustíte do povinností nového dňa. Tento čas sa pokúste stráviť bez akýchkoľvek technických vymožeností a skúste ho venovať aktivitám ako je čítanie, písanie, kreslenie, cvičenie či meditácia.  

2. Vyskúšajte mindfulness mindfulness možno považovať ta kľúč k sebapoznaniu. Mindfulness môžete praktizovať kedykoľvek, napríklad prostredníctvom pozorného počúvania, vedomého jedenia alebo chôdze.

3. Začnite si písať denník – písanie nielenže pomáha spracovať myšlienky, ale pomáha aj vytvoriť pocit spokojnosti. Podľa viacerých výskumov pomáha spísanie svojich myšlienok na papier a spísanie vecí, za ktoré sme vďační, ale aj tých, s ktorými akurát zápasíme zvyšovať pocit šťastia a spokojnosti.  Navyše vďaka denníku sa ku svojim zážitkom a pocitom, ktoré ste vtedy cítili môžete vrátiť aj neskôr.

4. Naučte sa počúvať – byť dobrým poslucháčom znamená byť naplno prítomný v diskusii a venovať pozornosť emóciám zúčastnených ľudí. Ide o spôsob ako sa naučiť prejaviť empatiu bez toho, aby ste druhého zbytočne posudzovali. Ak sa naučíte byť dobrým poslucháčom iných, zároveň vám to pomôže ľahšie „počúvať“ aj seba.

5. Získajte rôzne pohľady – Nebojte sa požiadať o spätnú väzbu. Hoci sa môžete báť zistiť, čo si o vás iní myslia a spätná väzba môže byť občas aj skreslená, je to efektívny spôsob, ako sa môžete dozvedieť niečo o sebe. Pokiaľ zvládnete odlíšiť objektívnu spätnú väzbu od tej skreslenej a využijete získané informácie pre svoj ďalší rozvoj, pomôže vám to v procese sebapoznávania.

Sebapoznanie a zmierenie sa sám so sebou je náročný, komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje vynaloženie istej energie a snahy. No je to snaha, ktorá stojí za to nakoľko sebapoznanie má dar pozitívne ovplyvniť život.

READ MORE


Kortizol: Stresový hormón

Cítite sa často vystresovane, podráždene a nervózne? Vďaka chronickému stresu aj vaše telo pravdepodobne musí bojovať so zvýšenou hladinou hormónu kôry nadobličiek – kortizolu.

Kortizol, steroidný hormón, je nevyhnutný pre správne fungovanie tela. Stres je nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. No nie každý človek sa vie s nim vysporiadať. Pokiaľ je telo dlhodobo vystavované stresu, hladina kortizolu začne narastať až za hranice hladiny, ktorá je pre telo potrebná. Vysporiadať sa s jeho dlhodobým nadbytkom je pre telo enormná záťaž, o čom môže dať postupne vedieť viacerými zdravotnými problémami.

Čo je to kortizol

Kortizol je hormón, ktorý ovplyvňuje činnosť mnohých buniek a tkanív v ľudskom tele. Hormón sa tvorí v nadobličkách a vďaka svojej hlavnej funkcii – pomoci organizmu vyrovnať sa so zaťažujúcou situáciou, sa nazýva aj stresový hormón.

Medzi jeho ďalšie hlavné funkcie zaraďujeme: ovplyvňovanie látkovej premeny a činnosti imunitného, srdcovocievneho aj centrálneho nervového systému.

Hladina kortizolu v krvi sa počas dňa mení. Najvyššia je ráno, kedy je potrebné prebrať organizmus z odpočinku k dennému fungovaniu a najnižšia je večer, aby si organizmus mohol oddýchnuť.

Faktory zvyšujúce hladinu kortizolu

Prirodzená hladina kortizolu je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu. Jeho dočasná zvýšená produkcia nastáva pri situáciách, kedy sa organizmus cíti v ohrození.  Dlhodobé vylučovanie kortizolu do organizmu najčastejšie spôsobujú:

Prejavy nadbytku kortizolu v organizme

Nadbytok kortizolu v organizme sa najčastejšie prejaví niektorými z nasledujúcich príznakov:

  • priberanie na hmotnosti, najmä v oblasti pása,
  • zaokrúhlenie tváre (mesiačiková tvár),
  • akné,
  • horšie sa hojenie rán,
  • poruchy spánku, únava, podráždenosť,
  • vysoká hladina cukru v krvi,
  • výraznejšie ochlpenie na tvári,
  • nepravidelný menštruačný cyklus.

Podobné príznaky sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí sú liečení kortikoidmi – lieky obsahujúce kortizol, ktorých využitie je pri niektorých zdravotných problémoch nevyhnutnosťou.

Ako znížiť hladinu kortizolu

Hladinu kortizolu v organizme možno znížiť aj prirodzene úpravou svojho životného štýlu. Vyskúšajte zapojiť do každodenného života niektoré z nasledujúcich odporúčaní:

1.     Nepreháňajte to s konzumáciou kofeínu.

2.     Sledujte komédie a zábavné programy.

3.     Doprajte telu dostatok vitamínu C.

4.     Relaxujte alebo meditujte.

5.     Počúvajte hudbu.

6.     Dodržiavajte pitný režim.

7.     Doprajte si dostatok sexu.

8.     Nezabúdajte na dostatok kvalitného spánku.

Hypokorticizmus

Hoci sa zvyčajne stretávame skôr s nadbytkom kortizolu v organizme, v prípade chronickej nedostatočnosti obličiek, môže mať organizmus problém zabezpečiť dostatok kortizolu pre svoje správne fungovanie. Táto porucha je však veľmi vzácna.

Jej hlavnými symptómami sú: neschopnosť tolerovať stres, slabosť, únava, nevoľnosť, vracanie, hnačky a nespavosť.

Crushingov syndróm

Na rozdiel od Hypokoticizmu, Crushingov syndróm je porucha pri ktorej dochádza v tele k nadmerne zvýšenej produkcii hormónu kôry nadobličiek – kortizolu. Ide o taktiež veľmi zriedkavé ochorenie, ktorého pôvodcom sú buď nádor kôry nadobličiek alebo nádor podmozgovej žľazy.

Kortizol je pre telo nesmierne dôležitý hormón, bez ktorého by vedelo len ťažko správne fungovať. Extrémne dôležité však je, aby jeho hladina bola optimálna, nakoľko aj jeho prílišná tvorba aj znížená tvorba sa vedia nepriaznivo podpísať na celkovom fungovaní organizmu.

READ MORE


Workoholik: Ako zistiť, či ste závislý na práci

Závislosť na alkohole, drogách či nakupovaní sú úplne bežné známe závislosti. No závislosť na práci ešte stále mnoho ľudí nepovažuje za problém. Lenže medzi pracovitosťou a workoholizmom je len tenká čiara.

Viete, kedy svoju vášeň pre prácu môžete považovať za pracovitosť a kedy si už koledujete o problém s názvom workoholizmus?

Workoholizmus ide ruka v ruke s dnešnou uponáhľanou dobou a vysokými pracovnými nárokmi. Hoci v minulosti bol považovaný za pozitívny prínos zamestnanca vo vzťahu k práci, dnes si už aj mnohí zamestnávatelia uvedomujú jeho škodlivosť.

Typický workoholik má tieto príznaky

Ako je tomu pri iných závislostiach, aj pre workoholikov, je typické nepriznať si svoj problém. Ak sa teda niekto sám vyhlasuje za workoholika, môžete si byť takmer na sto percent istý, že týmto problémom netrpí. No ak niekto trávi v práci väčšinu svojho času, pričom oprávnenosti výčitiek svojho okolia ohľadne prehnaného pracovného nasadenia nerozumie, znamená to rozsvietenie červenej kontrolky.

Najčastejšími prejavmi workoholizmu sú kladenie práce v živote na prvé miesto, strata pojmu o čase a realite, strata záujmu o koníčky, rodinu a priateľov.

Základný rozdiel medzi pracovitosťou a workoholizmom predstavuje schopnosť nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Kým pracovitý človek i dokáže aj napriek zvýšenej pracovnej záťaži nájsť čas na súkromný život, workoholikov súkromný život ide postupne do úzadia.

Hlavným problémom workoholika je presvedčenie, že všetku prácu zvládne najlepšie on sám, preto ju nemôže za neho spraviť niekto iný. Popri vysokej pracovnej aktivite taktiež dlhodobo zanedbáva duševnú hygienu, čo sa prejaví zvýšenou podráždenosťou.

Workoholizmus a pracovné vyhorenie

Vysoké pracovné nasadenie a nedostatok priestoru na duševný reset sa postupne či si to človek uvedomuje alebo nie začne prejavovať aj na jeho zdravotnom a psychickom stave. V prípade neriešenia prvotných príznakov môže tento životný štýl vyústiť až do syndrómu vyhorenia. Tento stav môžeme charakterizovať ako stav maximálnej psychickej vyčerpanosti, ktorý vychádza z dlhodobého stresu, prehnaného zapálenia pre prácu a precenenia svojich vlastných schopností.

Najefektívnejším spôsobom ako predísť vzniku syndrómu vyhorenia je začať s liečbou workoholizmu ešte pred jeho vypuknutím.

Workoholik a vzťahy

Workoholik má problém nájsť si čas na súkromný život, respektíve súkromný život nikdy nebude pre neho prioritou. Namiesto priateľov a rodiny bude mať u neho prednosť vždy práca. Nevadí, že manželka oslavuje narodeniny, dieťa má dôležité vystúpenie, pokiaľ sú tu neodkladné pracovné povinnosti, ktoré sú tu takmer vždy, budú mať prednosť.

Navyše sprievodným javom workoholizmu sú aj podráždenosť a nervozita, ak sa k nim pridajú výčitky zo strany známych ohľadne prehnaného pracovania hádka je na svete.

Ako aj iní závisláci, ani workoholici si to neuvedomujú, ale ich závislosť má negatívny vplyv na ich vzťahy a v prípade včasného neriešenia môže viesť až k ich rozpadu.

A smútok z rozpadu vzťahu či rodinné problémy môžu byť následne len ďalším podnetom k zvýšeniu miery workoholizmu.

Workoholizmus je choroba

Psychológovia považujú workoholizmus za druh závislosti či dokonca chorobu, ktorá má svoje štádiá a príznaky. Podľa jeho závažnosti ho rozdeľujeme do 3 štádií:

  • Skoré štádium – neustále myslenie na prácu, nadčasy, odmietanie dovolenky
  • Stredné štádium – úplné pohltenie prácou bez akéhokoľvek spoločenského života a odpočinku. Zdravotné problémy ako nespavosť, podráždenosť, výpadky pamäte
  • Neskoré štádium – negatívne prejavy, ako silné bolesti hlavy, krku, chrbtice, tráviace problémy, neschopnosť sústrediť sa, vysoký krvný tlak, dôsledkom čoho môže nastať infarkt či mozgová príhoda.

Workoholizmus a liečba

Workoholik sa nevylieči tak, že prestane pracovať. Základom liečby je prehodnotenie postoja k práci a upravenie životných priorít.

Zároveň je dobré aj odhaliť príčinu, ktorá viedla k rozvoju workoholizmu. Workoholizmus totiž nevzniká len tak sám od seba. Zvyčajne ide o snahu o útek od iných problémov – napríklad v rodine, vo vzťahu. S odhalením príčiny vzniku workoholizmu a jej odstráneniu môže pomôcť návšteva psychológa.

READ MORE


Toto sú typy osobností, ktorým sa je lepšie vyhnúť

Aj vy ste už zažili situáciu, kedy ste s niekym strávili len pár minút a mali ste pocit akoby z vás vysal všetku energiu? Alebo ste po začatí rozhovoru mali chuť utiecť kade ľahšie?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čím to je, že s niekým strávite len pár minút a cítite sa úplne bez energie a naopak niekto druhý vás už za pár minút dokáže nabiť neskutočnou energiou? Každý človek má svoje špecifické vyžarovanie, ktorým pôsobí na okolie. Kým niekto oplýva vlastnosťami, ktoré druhého dobijú optimizmom, naopak niekto iný môže mať súbor vlastnosti, ktoré druhého doslova vyšťavia. Za najväčších žrútov energie možno považovať jednu z nasledujúcich 7 typov osobností:

Osobnosť typu A

Táto osobnosť oplýva množstvom vytrvalosti, horlivosti a často aj odvahy. Verí, že v živote je možné dosiahnuť všetko, čo si zaumieni, stačí, že urobí všetko preto, aby to dosiahla. Nemá problém ísť aj cez mŕtvoly, pretože sa riadi heslom, všetko čo treba urobiť je bojovať a tlačiť na pílu. Tento typ osobnosti sa nikdy nezmieri s tým, že niektoré veci v živote sú mimo našu kontrolu a človeku nezostáva nič iné, ako sa s nimi zmieriť.

Arogantná osobnosť

Arogantní ľudia sú zvyčajne slabí a plytkí. Výskumy ukázali, že najčastejšie ide o ľudí, ktorí majú nízke sebavedomie a veľkú túžbu mať zručnosti, ktoré im chýbajú, napríklad zmysel pre humor. A vychádzať s takými ľuďmi si vyžaduje množstvo vynaloženej energie.

Pokorná osobnosť

Pravá pokora je krásna cnosť, ktorá stojí za obdiv. No smutným faktom je, že pravá pokora existuje len málo a väčšina ľudí, ktorí sa navonok snažia prezentovať pokorne, len hrá divadlo. Motiváciu tohto typu osobnosti je našťastie po chvíli ľahké prekuknúť. Zvyčajne ide o snahu získať uznanie za niečo a prestíž.

Osoba go-getter

Táto osobnosť reprezentuje ľudí, ktorí riadia svoje vlastné podniky a často oplývajú podobnou vytrvalosťou a nebojácnosťou ako osoby typu A. Ich vytrvalosť je obdivuhodná, no zvyčajne im chýba schopnosť vedieť spoznať, kedy treba zaradiť spiatočku či spomaliť. Svojím správaním preto negatívne ovplyvňujú spolupracovníkov, čo v mnohých prípadoch vedie až k strate tímu ľudí, ktorý mali okolo seba.

Úspešná osobnosť

Byť úspešný je obdivuhodné. No pokiaľ úspech prerastie človeku cez hlavu, nevie si dopriať chvíľu voľna, stráviť čas s priateľmi alebo rodinou, na jeho vzťahy to má značne negatívny dopad.

Osoba, ktorá robí všetko pre šťastie druhých

Robiť druhých šťastnými je krásne. No treba si uvedomiť, že nikdy nemožno vyhovieť všetkým. Výmeny názorov a odlišné pohľady patria k životu. No tento typ osobnosti spraví všetko preto, aby sa im vyhol a aby druhá strana bola spokojná a aj keď s niečím nesúhlasia. V mnohých prípadoch postupne toto správanie prerastie až do využívania pasívnej agresie.

Kontrolór

Kontrolóri sú osoby, ktoré potrebujú mať pod kontrolou vždy a všetko. Potrebujú byť pánom situácie a mať dokonalý prehľad o tom, čo robia ich blízky. A to vie ich okolie doslova udusiť.

Spoznali ste v nasledujúcich opisoch niekoho zo svojho okolia? Alebo ste sa v nich spoznali vy sami? Medziľudské vzťahy a každodenná komunikácia sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Uvedomenie si vlastných negatívnych osobnostných čŕt, ktoré ich ohrozujú a snaha o ich elimináciu, sa pozitívne prejavia na akomkoľvek vzťahu, či už osobnom alebo pracovnom.

READ MORE