Zdravie Archives • SEBE

Toto sú negatívne účinky kávy na organizmus

Začať deň bez voňavej šálky kávy, či vychutnať si stretnutie s priateľmi bez tohto verného spoločníka, je pre mnohých nepredstaviteľné. No ako pri všetkom, aj pri káve platí, všetko treba s mierou.

Káva hneď po rope patrí medzi najpredávanejšiu komoditu na svete. Jej obľúbenosť pramení najmä z jej stimulujúcich účinkov na ľudský organizmus. Za rozšírenie obľúbeného kávovníka do Európy sa možno poďakovať Španielom a Portugalcom, ktorí ho do Európy priniesli začiatkom 16. storočia z Etiópie.

Ľudia sa vo vzťahu ku káve zvyknú rozdeľovať na dve hlavné skupiny. Kým tá prvá nedá na ňu dopustiť, druhá ju považuje za neskutočný hnus, ktorý navyše škodí zdraviu. Kde je teda pravda?

Ako to v mnohých prípadoch býva – niekde uprostred. O účinkoch kávy a kofeínu na ľudský organizmus sa dlhodobo vedú rôzne štúdie a diskusie, pričom ani jedna nepriniesla definitívne stanovisko, vďaka ktorému by sa bolo možné prikloniť na jednu alebo druhú stranu.

Závery jednotlivých štúdií možno zhodnotiť ako staré známe – všetkého veľa škodí. Negatívne účinky kávy na organizmus sa prejavujú pri jej nadmernej konzumácií a pitie kávy v rozumnom množstve naopak možno považovať pre organizmus za prospešné.

Káva a jej účinky na zdravie

Pozitívne účinky kávy na organizmus

Káva v primeranom množstvo má priaznivý vplyv na psychiku, pozornosť, sústredenosť a celkovú telesnú aj duševnú výkonnosť, navyše kofeín zvyšuje krvný tlak a pomáha bojovať proti únave.

Negatívne účinky kávy na organizmus

Pri nadmernej konzumácií kávy, sa môžu prejaviť ťažkosti, ktoré súvisia s nadmerným množstvom kofeínu v tele. Ide najmä o: nervozitu, celkový nepokoj, emocionálnu únavu, vysoký krvný tlak, roztržitosť, nespavosť a dokonca aj závislosť.

Mýtus menom káva s mliekom

V roku 2016 internet vo veľkom zaplavili informácie o škodlivosti kávy s mliekom, ktorým mnohí veria dodnes. Išlo pritom o vedecky nepodložené tvrdenia, ktoré mnohí odborníci, napríklad švajčiarski vedci z Nestlé, dávno vyvrátili.

Ak niekomu káva s mliekom spôsobuje tráviace problémy, nebude to v dôsledku tejto kombinácie. Na vine skôr bude potravinová intolerancia – napríklad kravského mlieka alebo laktózy.

Naopak podľa gastroenterológov je káva s mliekom odporúčaná ľuďom, ktorí majú tráviace problémy, nakoľko mlieko tlmí účinok kofeínu na sliznicu žalúdka.

Aké je optimálne množstvo kávy za deň?

Každý človek je originál, a to čo robí dobre/zle jednému, nemusí druhému. Pri účinku kávy na organizmus toto platí doslovne. Niekto má problém s nespavosťou už po jednej šálke kávy denne, naopak niekto ich vypije aj 3 a na bdelosti to vôbec nepocíti.

Práve vďaka rôznym individuálnym reakciám tela, stále vznikajú rôzne diskusie o dávke kávy (kofeínu) denne, ktoré možno považovať za optimálne a prinášajúce telu benefity. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov zhoduje na zdravých dvoch šálkach kávy denne.

Vzdať sa svojej obľúbenej šálky kávy v prospech svojho zdravia rozhodne nie je potrebné. Hoci diskusie o jej vplyve na organizmus sú stále diskutabilné z väčšiny vychádza káva ako víťaz. Aj keď vždy je tu isté ale.

Vyhýbať sa káve alebo obmedziť jej množstvo by mali tehotné ženy a taktiež ľudia, ktorým z istých zdravotných dôvodov (napríklad vysoký krvný tlak) jej konzumáciu lekári neodporúčajú. Dopriať si voňavú šálku blahodárneho nápoja, vie mať okrem schopnosti nabudenia organizmu aj charakter relaxačného rituálu, napríklad prestávka počas práce.

Kortizol: Stresový hormón

Cítite sa často vystresovane, podráždene a nervózne? Vďaka chronickému stresu aj vaše telo pravdepodobne musí bojovať so zvýšenou hladinou hormónu kôry nadobličiek – kortizolu.

Kortizol, steroidný hormón, je nevyhnutný pre správne fungovanie tela. Stres je nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. No nie každý človek sa vie s nim vysporiadať. Pokiaľ je telo dlhodobo vystavované stresu, hladina kortizolu začne narastať až za hranice hladiny, ktorá je pre telo potrebná. Vysporiadať sa s jeho dlhodobým nadbytkom je pre telo enormná záťaž, o čom môže dať postupne vedieť viacerými zdravotnými problémami.

Čo je to kortizol

Kortizol je hormón, ktorý ovplyvňuje činnosť mnohých buniek a tkanív v ľudskom tele. Hormón sa tvorí v nadobličkách a vďaka svojej hlavnej funkcii – pomoci organizmu vyrovnať sa so zaťažujúcou situáciou, sa nazýva aj stresový hormón.

Medzi jeho ďalšie hlavné funkcie zaraďujeme: ovplyvňovanie látkovej premeny a činnosti imunitného, srdcovocievneho aj centrálneho nervového systému.

Hladina kortizolu v krvi sa počas dňa mení. Najvyššia je ráno, kedy je potrebné prebrať organizmus z odpočinku k dennému fungovaniu a najnižšia je večer, aby si organizmus mohol oddýchnuť.

Faktory zvyšujúce hladinu kortizolu

Prirodzená hladina kortizolu je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu. Jeho dočasná zvýšená produkcia nastáva pri situáciách, kedy sa organizmus cíti v ohrození. Dlhodobé vylučovanie kortizolu do organizmu najčastejšie spôsobujú:

chronický stres,
syndróm vyhorenia,
nedostatok spánku,
chronické ochorenia, infekcie, úrazy, operácie,
nadmerné fyzické preťažovanie,
životné traumy.

Prejavy nadbytku kortizolu v organizme

Nadbytok kortizolu v organizme sa najčastejšie prejaví niektorými z nasledujúcich príznakov:

priberanie na hmotnosti, najmä v oblasti pása,
zaokrúhlenie tváre (mesiačiková tvár),
akné,
horšie sa hojenie rán,
poruchy spánku, únava, podráždenosť,
vysoká hladina cukru v krvi,
výraznejšie ochlpenie na tvári,
nepravidelný menštruačný cyklus.

Podobné príznaky sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí sú liečení kortikoidmi – lieky obsahujúce kortizol, ktorých využitie je pri niektorých zdravotných problémoch nevyhnutnosťou.

Ako znížiť hladinu kortizolu

Hladinu kortizolu v organizme možno znížiť aj prirodzene úpravou svojho životného štýlu. Vyskúšajte zapojiť do každodenného života niektoré z nasledujúcich odporúčaní:

1. Nepreháňajte to s konzumáciou kofeínu.

2. Sledujte komédie a zábavné programy.

3. Doprajte telu dostatok vitamínu C.

4. Relaxujte alebo meditujte.

5. Počúvajte hudbu.

6. Dodržiavajte pitný režim.

7. Doprajte si dostatok sexu.

8. Nezabúdajte na dostatok kvalitného spánku.

Hypokorticizmus

Hoci sa zvyčajne stretávame skôr s nadbytkom kortizolu v organizme, v prípade chronickej nedostatočnosti obličiek, môže mať organizmus problém zabezpečiť dostatok kortizolu pre svoje správne fungovanie. Táto porucha je však veľmi vzácna.

Jej hlavnými symptómami sú: neschopnosť tolerovať stres, slabosť, únava, nevoľnosť, vracanie, hnačky a nespavosť.

Crushingov syndróm

Na rozdiel od Hypokoticizmu, Crushingov syndróm je porucha pri ktorej dochádza v tele k nadmerne zvýšenej produkcii hormónu kôry nadobličiek – kortizolu. Ide o taktiež veľmi zriedkavé ochorenie, ktorého pôvodcom sú buď nádor kôry nadobličiek alebo nádor podmozgovej žľazy.

Kortizol je pre telo nesmierne dôležitý hormón, bez ktorého by vedelo len ťažko správne fungovať. Extrémne dôležité však je, aby jeho hladina bola optimálna, nakoľko aj jeho prílišná tvorba aj znížená tvorba sa vedia nepriaznivo podpísať na celkovom fungovaní organizmu.

Časté močenie: 7 netradičných dôvodov, prečo utekáte neustále na záchod

Ste zdravý, ale napriek tomu máte pocit že chodíte na toaletu príliš často? Možno je za tým jeden zo siedmich netradičných dôvodov.

Hoci by sa mohlo zdať že jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje frekvenciu močenia je objem prijatých tekutín, nie je to úplne pravda. Okrem pitného režimu a zdravia močového traktu, môžu ovplyvniť časté močenie aj ďalšie faktory, ako sú prijatá potrava, stres alebo dokonca počasie.

Priemerný človek navštívi toaletu 5 až 7 krát denne, pričom za normálnu ešte možno považovať frekvenciu močenia v rozsahu od 4 do 10 krát za deň.

Ak máte pocit, že chodíte na toaletu pričasto a pritom vyšetrenia neukázali žiadny zdravotný problém, za zvýšenou frekvenciou močenia, môže byt jeden z nasledujúcich dôvodov:

Vaše telo tvorí v porovnaní s inými viac moču

Telo niektorých ľudí môže vytvoriť až 5 krát viac moču ako je bežný priemer. Dôvodom zvyčajne je pitie príliš veľkého množstva tekutín alebo užívanie niektorých liekov.

Ste neustále v strese

Viacero štúdií ukázalo že stres môže mať vplyv na frekvenciu močenia. Keď je telo v strese, zvyšuje sa hladina kortizolu, čo môže mať za následok zvýšenú tvorbu ďalších hormónov, ktoré regulujú potrebu močenia.

Zjedli ste potravinu, ktorá má vplyv na činnosť močového mechúra

Tak, ako niektoré potraviny ovplyvňujú činnosť žalúdka a pažeráka, existujú aj potraviny, ktoré vplývajú na činnosť močového mechúra. Ide napríklad o korenisté a kyslé jedlá alebo jahody.

Pijete nevhodné tekutiny

Nápoje s obsahom alkoholu alebo kofeínu majú diuretický účinok, čo znamená, že zvyšujú potrebu močenia.

Je vám zima

Keď je telu chladno, spustí obranný mechanizmus v podobe stiahnutia ciev dolných končatín s cieľom dostať krv do jadra tela. Tým vzniká tlak, ktorý sa telo následne snaží neutralizovať zbavením sa prebytočných tekutín.

Ste dehydrovaný

Znie to síce zvláštne, ale nedostatok tekutín, môže viesť k zvýšenej potrebe močenia. Moč, ktorý telo tvorí v čase, keď má nedostatok tekutín, je totiž koncentrovanejsi vďaka čomu je na močový mechúr dráždivejší účinok.

Vás močový mechúr je malý

Močový mechúr priemerného človeka zadrží približne 2 šálky tekutín. No niektorí ľudia sa prirodzene rodia s menším močovým mechúrom. A ten jednoducho nemá šancu udržať veľké množstvo tekutiny, a preto musia močiť častejšie než iní.

Príliš časté močenie vie byť otravné. Zmierniť tento problém môžu pomôcť nasledujúce návyky:

Sledujte reakcie svojho tela – pozorujte svoje stravovacie a pitné návyky a ich súvis so zvýšenou potrebou močenia.
Zamerajte sa na zníženie stresu vo svojom živote.
Trénujte svoj močový mechúr – snažte sa neísť na WC hneď, ako sa objaví prvé nutkanie, ale skúsiť vydržať napríklad ešte aspoň 5 minút a postupne každým dňom tento interval o niečo predĺžiť.

Pôvodcom častého močenia nemusí byť len zdravotný problém, aj keď vyšetrenie by ste nemali odkladať, najmä pokiaľ je časté močenie spojené s bolesťami či krvou v moči.

Pokiaľ odborné vyšetrenia neodhalia žiadnu príčinu spôsobujúcu časté močenie, mali by ste sa zamyslieť nad svojím životným štýlom a negatívnymi faktormi, ktoré môžu mať vplyv na jeho frekvenciu.

V niektorých prípadoch je síce ovplyvniť častosť močenia nemožné a nezostane vám nič iné len sa s ňou zmieriť, no naopak niekedy môže stačiť zmeniť na svojom životnom štýle len jednu maličkosť.

Rozhodnutie prestať piť alkohol zmení váš spoločenský život. K lepšiemu.

Alkohol tvorí neoddeliteľnú súčasť spoločenského života mnohých Slovákov. Pripíjame si spolu na úspech, životné jubileá, debatujeme pri pivku alebo víne. Napriek dlhej spoločenskej tradícií, ktorú alkohol na Slovensku rozhodne má, sa čoraz viac ľudí stáva úplnými abstinentmi. Aká je ich motivácia a aký má rozhodnutie stať sa “nepičom” alkoholu dopad na ich spoločenský život?

Hoci u mladistvých pozorujeme smutný trend stále skoršieho zoznamovania sa s alkoholom a jeho prehnanú konzumáciu, medzi strednou generáciou sa postupne, podobne ako vegánstvo a podobné “lahôdky”, začína rozmáhať trend úplného zdržania sa akýchkoľvek alkoholických nápojov. Motivácia k zdaniu sa pitia je rôzna, najčastejšie sa spája s nespokojnosťou so životom a s cieľom zamerať sa na zdravší životný štýl.

Všetci, ktorí sa rozhodli pre abstinenciu, sa zhodujú, že najmä začiatky boli ťažké a vyžadovali si pevnú vôľu. Navyše, rozhodnutie zdať sa konzumácie alkoholu sa v ich okolí stretlo poväčšine s nepochopením a v zásadnej miere ovplyvnilo ich spoločenský život. Ako najväčšie zmeny v spoločenskom živote zástancovia abstinencie uvádzajú:

Spoznáte svojich skutočných priateľov: Ak sa rozhodnete prestať piť, mnoho vašich priateľov vás bude považovať za človeka, ktorý sa rozhodol kaziť partiu a môže sa stať, že postupne s vami niektorí priatelia prestanú tráviť čas. Vďaka tomu spoznáte priateľov, s ktorými vás spája viac ako len spoločné alkoholové “nespomienky”.
Zistíte, že výhovorka bol som opitý, je otravná: Človek, ktorý má alkoholom otupené zmysly, ľahko spraví niečo, čo by v triezvom stave nikdy nespravil. Na druhý deň sa so svojím správaním nestotožňuje a ospravedlňuje ho známou vetou “Bol som opitý.“ Keď prestanete s pitím, znamená to úplné sa vyhnutie podobným situáciám a nestotožnenie sa so situáciou, ktorú vám niekto iný vysvetlí touto výhovorkou.
Zistíte, že sa nestotožňujete so správaním sa niektorých svojich priateľov: Pokiaľ budete pravidelne triezvy v spoločnosti priateľov posilnených alkoholom, ľahko sa môže stať, že sa vám ich alkoholové ja nebude páčiť a budete sa hanbiť za ich správanie.
Naučíte sa, ako sa zabaviť aj bez alkoholu: Pokiaľ alkohol nebude jediným spúšťačom zábavy, spoznáte množstvo spoločenských aktivít, vďaka ktorým sa dá zabaviť aj bez alkoholu. Taký bowling, kalčeto, šípky a iné hry vedia vytvoriť výbornú zábavu aj bez toho, aby ste ju potrebovali vybičovať lahodným nápojom.
Budete sa musieť naučiť odpovedať na neustále otázky typy, či naozaj si nedáte aspoň jeden pohárik: Mnohí hostitelia sú neodbitní a odmietnutie pohárika považujú za neslušnosť. Ak sa rozhodnete pre úplnú abstinenciu, budete sa musieť pripraviť na neustále vysvetľovanie, prečo si nedáte ani jeden pohárik.

Každá minca má dve strany, a tak aj rozhodnutie sa úplne vzdať pitia alkoholu so sebou prináša výhody aj nevýhody. Ak sa niekto nedokáže zabaviť bez toho, aby vypil čo i len kvapku alkoholu, je to smutné. Zábava by predsa nemala byť zložená zo zážitkov, na ktoré si na druhý deň ani nespomenieme, alebo pri troche šťastia si spomenieme len vďaka fotografiám.

No zároveň aj úplne zrieknutie sa všetkých druhov alkoholu, vrátane vína a piva, je mnohými považované za druhý extrém. Čo myslíte, je vhodné riadiť sa heslom, keď je všetko s mierou je to poriadku a občasné posedenie pri dobrom poháriku piva či vína ešte nikoho nezabilo, alebo sa prikláňate k trendu úplnej abstinencie?

Tetánia: Symptómy, diagnóza a liečba

Tetánia, nazývaná aj choroba pracujúcich alebo choroba 21. storočia, je stav charakterizovaný zvýšenou dráždivosťou centrálneho aj periférneho nervového systému. Hoci toto ochorenie nie je životu nebezpečné, svojou nepríjemnosťou vie vo veľkej miere dokáže ovplyvniť kvalitu života.

Vysoké pracovné nasadenie, šibeničné termíny a preplnený to do list sú bežnou súčasťou pracovného života množstva ľudí. So stresom sa každý organizmus vyrovnáva individuálne, a preto každý človek zvláda na vysoké pracovné nasadenie inak. Kým niekto považuje nedostatok času a množstvo pracovných činností za dokonalý nabíjač, vďaka ktorému vie podať maximálny výkon, iný pod stresom nevie fungovať takmer vôbec.

No ak je organizmus nútený pod vplyvom stresu fungovať naplno dlhodobo a človek nevie vypnúť ani pri voľnočasových aktivitách, organizmus jedinca je ohrozený pôsobením chronického stresu. Práve dlhodobé vystavovanie sa stresu, rýchle životné tempo, nedostatok spánku, nepravidelné stravovanie či nedostatočný pitný režim sú faktory, ktoré prispievajú k rozvoju problémov, spojených s ochorením s názvom tetánia.

Čo je to tetánia?

Tetánia predstavuje syndróm zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti. Sprievodným znakom tetánie sú zvýšenie dráždivosti centrálneho nervového systému, problémy so srdcovocievnym a tráviacim ústrojenstvom. Väčšina pacientov, u ktorých sa objavil tetanický syndróm udáva, že problémy sa u nich rozvinuli po dlhodobej zvýšenej záťaži.

Tetánia vzniká z dôvodu poklesu koncentrácie minerálov v tele, ale taktiež môže byť aj sprievodným javom niektorých ochorení. Rozlišuje dva druhy tetánie:

1. Tetánia spôsobená znížením hladiny vápnika

Nastáva pri nedostatočnej funkcii prištítnych teliesok, nedostatku vitamínu D, nedostatku vápnika v potrave, hysterických záchvatoch a psychických poruchách.

2. Tetánia spôsobená znížením hladiny magnézia

Častejší druh tetánie. Môže byť spôsobená redukčnými diétami a hladovaním, chronickým stresom, dlhodobým užívaním niektorých liekov.

Príznaky tetánie

Najťažším príznakom tetánie je tetanický záchvat, ktorý podľa odhadov postihuje 10 % populácie. Vyskytuje sa najmä u mladších ľudí, ktorí sú dlhodobo vystavovaný zvýšenej miere stresu. Tento záchvat síce nie je život ohrozujúci, no vie život v značnej miere skomplikovať a pri jeho prvom výskyte aj postihnutého jedinca poriadne vystrašiť, nakoľko laikovi sa môže podobať na infarkt.

Tetanický záchvat predstavuje náhly stav nevoľnosti a úzkosti, ktorý je sprevádzaný bolestivými kŕčmi v horných a dolných končatinách, ktoré okrem bolesti môže sprevádzať aj čiastočná necitlivosť. Záchvat môže byť taktiež sprevádzaný hlbokým dýchaním alebo problémami s dýchaním. Trvanie tetanického záchvatu môže byť od niekoľko minút až do niekoľko hodín.

Okrem tetanického záchvatu, môžu tetániu sprevádzať niektoré z nasledujúcich príznakov:

nervozita,
lapanie po dychu,
bolesť na hrudi,
pocit na odpadnutie,
celková slabosť,
brnenie v končekoch prstov,
kŕče v rukách alebo nohách,
problémy pri prehĺtaní,
neschopnosť koncentrácie,
strata energie,
citlivosť na hluk,
poruchy spánku,
syndróm nepokojných nôh,
bolestivá menštruácia,
kŕče v žalúdku a črevách.

Každý, u koho sa dlhodobo prejavujú niektoré z uvedených príznakov, by mal navštíviť lekára a absolvovať viacero odborných vyšetrení.

Diagnostika a liečba tetánie

Počas vyšetrenia je dôležité vylúčiť iné ochorenia a poruchy orgánov, ktoré by mohli viesť k rozvoju podobných príznakov. Následne je realizované EMG vyšetrenie, ktorého cieľom je odhaliť prípadnú zvýšenú nervovú dráždivosť a biochemické vyšetrenie, ktoré stanoví hladinu Ca a Mg v krvi a v moči.

Tetánia môže byť sprievodným javom ochorenia prištítnych teliesok, obličiek, sepsy, mozgových aj psychických chorôb.

Pri diagnostike a liečbe tetánie spolupracujú odborníci z oborov neurológia, psychológia či psychiatria.

Diagnostika a liečba tetánie je komplikovaná a vždy patrí do rúk odborníkov, ktorý postihnutému pomôžu individuálne prispôsobiť liečbu. Zároveň si treba uvedomiť, že okrem správne predpísanej liečby, ktoré vo veľkej miere pomôže držať príznaky pod kontrolou je dôležitá aj spolupráca zo strany pacienta zahŕňajúca úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa dlhodobému stresu a dostatok spánku a oddychu.

Otužovanie: Ako začať a pozitívne účinky na vaše telo

Neveriaco krútite hlavou nad ľuďmi, ktorí aj počas zimy pobehujú v krátkych nohaviciach, či sa kúpu vo vychladenom jazere? Myslíte si, že ide o dar nižšej citlivosti na chlad, ktorý im bol daný do vienka? Omyl. Každý otužilec privykal svoje telo na chlad postupne.

Otužovanie pomáha lepšie sa vyrovnať s chladom a mrazom, ale taktiež aj ľahšie zvládať letné horúčavy. Otužovať sa môže začať každý zdravý človek, avšak až po konzultovaní s lekárom. Konzultácia s lekárom a lekárska prehliadka sú dôležité, nakoľko pobyt v ľadovej vode predstavuje vysokú záťaž na srdce.

Rozlišujeme dva druhy otužovania. Otužovanie rekreačné a otužovanie športové. Rekreačné otužovanie zahŕňa sprchovanie sa v studenej vode, saunovanie a športovanie počas celého roka v ľahkom úbore. Športové otužovanie predstavuje plávanie vo vode, ktorá má pod 10 stupňov.

Ako začať s otužovaním

S otužovaním je najvhodnejšie začať predtým, ako človek dovŕši 40 rokov. Prvý kontakt s otužovaním, predstavuje sprcha studenou vodou. Na začiatku je najlepšie začať vlažnou vodou a postupne ju každý deň ochladzovať. Studená sprcha sa vykonáva zásadne ráno. Trvá 1 až 3 minúty. Pri sprchovaní sa pohybujte, nestojte na mieste a nemáčajte si vlasy. Po osprchovaní je potrebné utrieť sa do suchu a následne nasledujú zahrievacie cviky, raňajky a povinnosti bežného dňa.

Otužovanie si vyžaduje dlhodobý tréning, pričom najlepšie je otužovať sa každý deň. Prvé priaznivé účinky sprchovania sa v studenej vode sa prejavia približne o dva až tri mesiace. Po približne pol roku každodenného otužovania sa studenou sprchou, môžete začať s otužovaním vonku.

Proces otužovania vonku zahŕňa športovanie (beh, cyklistika) v každom ročnom období v ľahšom oblečení. Pozor v počas pobytu v prírode treba byť neustále v pohybe a nepreháňať to s extrémnou ľahkosťou oblečenia.

Po približne roku až dvoch rekreačného otužovania, môžete začať so športovým otužovaním, ale to len v prípade pokiaľ prejdete lekárskou prehliadkou. So športovým otužovaním by sa nemalo začínať skôr ako vo veku 17 rokov alebo neskôr ako v 40tke.

Plávanie v studenej vode nie je dobré preceňovať. V studených vodách pod 10 stupňov, je aj pri extrémne trénovaných jedincoch, ktorý sa otužovaniu venujú súťažne, limitovaný pobyt vo vode maximálne na 22 minút. Plávanie v studenej vode vyžaduje značnú prípravu, vedomosti a tréning.

Pozitívne účinky otužovania

Pravidelné otužovanie zvyšuje prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky, vďaka čomu posilňuje imunitu. Studená voda taktiež vedie k urýchleniu metabolizmu a zlepšeniu krvného obehu. Plávanie v studenej vode taktiež vedie k vyplavovaniu endorfínov a adrenalínu, čo pomáha zlepšovať náladu a bojovať so stresom. Otužovanie taktiež prispieva k rýchlejšej regenerácia po športovom výkone, lepšej termoregulácii aj v lete (menej potenia), zvýšeniu hladiny testosterónu a zvýšeniu prahu bolesti.

Otužovanie je šport, ktorý pri dodržiavaní všetkých zásad a odporúčaní môže zdravému jedincovi priniesť viacero benefitov. Netreba však zabúdať, že s otužovaním treba začať postupne a každý otužilec sa musí naučiť počúvať svoje telo, rešpektovať svoju predispozíciu a tréning a pravidelne konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom. V prípade choroby je potrebné otužovanie prerušiť a rešpektovať rady lekára, aj ak to znamená, že sa bude musieť vzdať otužovania už natrvalo.

Chronický únavový syndróm

Trpíte dlhodobou únavou, na ktorú nezaberá dostatok spánku? Akákoľvek aktivita pre vás predstavuje záťažkávajucu skúšku? Možno je na vine zákerak menom chronický únavový syndróm.

Chronický únavový syndróm je stav, ktorý zahŕňa zvýšenú únavu a nekvalitný spánok, pričom jeho príznaky sa stupňujú po akejkoľvek aktivite. Príčina jeho vzniku zatiaľ nie je známa. Predpokladá sa, že za jeho vznik je zodpovedná kombinácia genetickej predispozície a faktorov životného prostredia.

Aký je rozdiel medzi únavou a chronickou únavou?

Únava predstavuje pocit nedostatku energie počas vykonávania bežných denných činností alebo bezprostredne po ich vykonaní. Nie je extrémna, ani dlhodobo pretrvávajúca. Naopak, potom ako si človek dopraje dostatok oddychu, prípadne sa zostaví z ochorenia, ktoré pocit únavy spôsobovalo, únava mizne a človek má opäť dostatok energie.

Za chronickú únavu je považovaný stav, kedy pocit únavy a vyčerpania trvá viac ako 6 mesiacov. Tento druh únavy nie je spôsobený náročnou fyzickou aktivitou a má extrémnu úroveň. Nedostatok energie nie je možné odstrániť spánkom a odpočinkom, čo človeka ovplyvňuje v každodennom živote.

Chronická únava môže byť sprievodným javom viacerých chronických chorôb ako sú reumatoidná artritída, lupus či fibromylgia.

Príznaky

Príznaky chronického únavového syndrómu sú individuálne a ich intenzita sa môže v priebehu života meniť. Základným predpokladom uvažovania nad diagnózou chronického únavového syndrómu je únava, ktorá neprechádza ani vďaka spánku a za jej vznikom nie je činnosť vyžadujúca zvýšenú námahu. Táto únava trvá dlhšie alebo sa pravidelne opakuje viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a ovplyvňuje človeka pri vykonávaní väčšiny bežných činnosti.

Aby bolo možné hovoriť o diagnóze chronický únavový syndróm, musia byť dlhodobo prítomné nasledujúce príznaky : únava, ťažkosti po námahe a problémy so spánkom.

Okrem toho sa môžu objavovať poruchy kognitívnych funkcií, známe ako mozgová hmla a zhoršenie príznakov po vertikalizácii.

Ďalšie príznaky (musia byť prítomné aspoň 4):

náhly nástup, napríklad po ochorení podobnom chrípke,
bolesti svalov, kĺbov a hlavy,
pocity pálenia, tŕpnutia alebo necitlivosti na končatinách alebo tvári,
bolesť v hrdle,
zdurené lymfatický uzliny,
dlhodobo zvýšená teplota,
nevoľnosť alebo tráviace problémy,
nekvalitný spánok, problémy so spánkom, nespavosť,
výrazne poškodenie kognitívnych funkcií, schopnosti sústredenia sa, priestorová dezorientácia, problémy s multitaskingom (ak ste tieto problémy predtým nemali),
citlivosť na teplo, chlad, hluk, svetlo alebo alkohol.

Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie príznaky ako je úzkosť, zvonenie v ušiach, nepravidelný srdečný rytmus, depresia, predmenštruačný syndróm, endometrióza a syndróm dráždivého čreva.

Príčiny vzniku

Presnú príčinu rozvoja chronického únavového syndrómu sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Predpokladá sa, že ide o súhru genetickej mutácie a vystavenia organizmu určitým druhom vírusov alebo toxínov. Vedci skúmali viacero druhov vírusov, pričom sa snažili preukázať alebo vyvrátiť ich možný vplyv na rozvoj chronického únavového syndrómu. Viacerí vedci a lekári sa domnievajú, že svoju úlohu môžu zohrať napríklad Epstein-barreovej vírus a Lymská borelióza.

Diagnostika

Základom diagnostiky chronického únavového syndrómu je vylúčenie iných chorôb, ktoré sa môžu prejavovať podobnými príznakmi. Neexistuje žiadny krvný test alebo špeciálne vyšetrenie, ktorým by bolo možné toto ochorenie diagnostikovať.

Diagnostika je preto založená na základe symptómov a nemožnosti iného vysvetlenia ich vzniku. Ďalej sa pri diagnostike prihliada na existenciu chronických infekčných chorôb, autoimunitných porúch, porúch spánku, ochorení srdca a klinickej depresie.

Liečba chronického únavového syndrómu

Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a zvýšenie kvality života. Základom liečby je zmena životného štýlu, čo zahŕňa pridanie činností, ktoré pomáhajú bojovať s pocitom únavy.

Pri špecifických príznakoch lekári v rámci liečby zaraďujú rôzne lieky, ktorých úlohou je zmierniť tieto problémy.

Hoci chronický únavový syndróm, nepatrí medzi psychické ochorenia, vie byť pre telo veľmi stresujúci a navyše stres zhoršuje jeho príznaky. Praktizovanie nejakej techniky zameranej na zmierňovanie stresu je preto vhodným doplnením liečby.

Ak máte podozrenie, že trpíte chronickou únavou, poraďte sa o možných príčinách jej vzniku so svojím lekárom. Za jej rozvojom môžu byť aj psychické problémy ako sú depresia a úzkosť.Taktiež sa na jej rozvoji môžu podieľať niektoré z liekov, ktoré užívate ako napríklad kortikoidy. Aj chronická bolesť chrbta alebo niektorých vnútorných orgánov môže viesť k zhoršeniu kvality spánku a rozvoju chronickej únavy.

Každý človek je iný a liečba chronického únavového syndrómu je beh na dlhé trate a vyžaduje si množstvo trpezlivosti. Začiatky liečby sú zložité a zahŕňajú skúšanie rôznych odporúčaní a ich vplyvu na vaše každodenné fungovanie. No postupným poznaním svojho tela a identifikovaním faktorov, ktoré váš stav zhoršujú a naopak faktorov, ktoré pomáhajú váš stav zlepšiť, zvládnete zvýšiť kvalitu svojho života.

Panická porucha: symptómy, diagnóza a liečba

Búšenie srdca, problém lapať dych, zimnica a triaška predstavujú stav, ktorý vie človeka poriadne vydesiť. Najmä pokiaľ sa tento stav vyskytne neočakávane a z plného zdravia.

Panická porucha je úzkostlivá porucha, ktorá je charakteristická intenzívnym strachom a obavami. Jej hlavným symptómom sú opakujúce sa a obťažujúce záchvaty paniky, pričom obdobie ich pravidelného opakovania sa je dlhšie ako mesiac.

Podľa prieskumu trpí touto poruchou 3 až 5 % populácie, pričom u žien sa vyskytuje až dvakrát častejšie ako mužov.

Čo je to panický záchvat?

Panický záchvat predstavuje náhly intenzívny pocit strachu a obáv vyskytujúci sa bez zjavnej príčiny a bezprostredného nebezpečenstva. Jeho trvanie zvyčajne nie je dlhšie ako 10 minút, po ktorých príznaky začnú postupne ustupovať. No psychická nepohoda môže u postihnutého pretrvávať ešte aj niekoľko hodín po skončení záchvatu. Záchvaty paniky sa prejavujú kombináciou desivých fyzických pocitov a strašných myšlienok a emócií.

Počas záchvatu paniky sa vyskytujú minimálne 4 z nasledujúcich príznakov:

búšenie srdca alebo zvýšenie tepovej frekvencie,
potenie,
tras,
pocit dusenia sa,
bolesť na hrudi,
nevoľnosť alebo bolesť brucha,
závrat alebo slabosť,
strach zo straty kontroly,
strach z umierania,
zimnica alebo návaly tepla,
brnenie alebo mravčenie v končatinách.

Symptómy, ktoré človek zažíva počas panického záchvatu, sú také intenzívne, že mnohí ich označujú za jednu z najhorších skúsenosti svojho života.

Druhy panických záchvatov

Okrem toho, že sa panické ataky líšia svojou intenzitou a dĺžkou trvania, rozlišujú sa aj podľa toho, čo bolo ich spúšťačom. Poznáme 2 základné druhy panických záchvatov:

očakávané záchvaty paniky – vznik takéhoto panického záchvatu sa očakáva, keď sa človek podrobí situácii, ktorá u neho vyvoláva paniku (napríklad u klaustrofobika po nastúpení do výťahu),
neočakávané záchvaty paniky – tento druh záchvatov sa objavuje náhle, bez očakávania a bez zjavnej príčiny. Nie sú spojené so špecifickými fóbiami, vonkajšími faktormi ani hrozivými udalosťami.

Diagnostika panickej poruchy

Jeden, ale aj viac záchvatov paniky, môže za život zažiť každý, aj bez toho, aby išlo o závažnejší problém v podobe panickej poruchy.

Diagnóza panická porucha prichádza do úvahy vtedy, ak sa panické záchvaty vyskytujú často a sú neočakávané. Postihnutí sa obávajú opakovania sa záchvatov, čo spôsobuje zmenu ich správania a snahu o vyhýbanie sa situáciám, ktoré by mohli viesť k rozvoju záchvatu.

Panická porucha má podobné príznaky ako mnoho iných fyzických aj psychických chorôb, preto je pri jej diagnostike nesmierne dôležitá správna anamnéza.

Počas diagnostiky je potrebné vylúčiť možné iné príčiny záchvatov, ktorými môže byť zdravotný stav (napríklad srdcová arytmia), účinky niektorých látok (napríklad drogy, lieky) a iné psychické poruchy (napríklad sociálna fóbia, obsedantno-kompulzívna porucha).

Príčiny vzniku panickej poruchy

Presné príčiny vzniku panickej poruchy nie sú presne známe. Vedci predpokladajú, že ide kombináciu environmentálnych, biologických a psychických vplyvov.

Táto psychická porucha sa zvyčajne rozvíja v neskorom dospievaní alebo v rannej dospelosti, ale príležitostne môže začať už v detstve alebo naopak v neskorej dospelosti.

Výskumy taktiež odhalili rodinný vplyv na výskyt panickej poruchy, čo znamená, že pokiaľ máte v blízkej rodine člena, ktorý trpí panickou poruchou, predpokladá sa väčšia predispozícia k rozvoju panickej poruchy aj u ostatných rodinných príslušníkov.

K rozvoju panickej poruchy taktiež môžu prispieť:

nerovnováha určitých látok v mozgu,
zvýšená citlivosť na oxid uhličitý,
tendencia vyvodzovat katastrofické scenáre z každej maličkosti.

Liečba panickej poruchy

Hoci príznaky panickej poruchy sú desivé, ide o úspešne liečiteľnú poruchu a vďaka správne nastavenej liečbe, väčšina postihnutých rýchlo pociťuje úľavu a je schopná vrátiť sa do bežného života. Zároveň platí, že čím skôr sa začne s liečbou po prvých príznakoch panickej poruchy, tým skôr miznú jej symptómy.

Liecba panickej poruchy využíva nasledujúce prostriedky:

Lieky – zamerané na zníženie závažnosti záchvatov paniky a zmiernenie stavov úzkosti (tricyklické antidepresíva, inhibítory spätného vychytávania serotonínu, inhibitory vychytavania serotoninu a noradrenalinu),
Psychoterapia – pomáha k rozvoju nového spôsobu myslenia, ktorého úlohou je pomôcť postihnutej osobe vyrovnať sa s príznakmi choroby,
Relaxačné techniky – zamerané na stratégie zvládania záchvatov paniky a stavov úzkosti (joga, hlboké dychové cvičenia, vizualizácia, progresívna svalová relaxácia),
Zdravá životospráva – zahŕňa pravidelné cvičenie, zdravé stravovanie a dostatok spánku.

Panická porucha vie vo veľkej miere ovplyvniť kvalitu života. No existuje veľa efektívnych liečebných postupov, ktoré pomáhajú postihnutému jedincovi, vrátiť sa k jeho každodenným aktivitám. Navyše, čím skôr sa liečba začne, tým je efektívnejšia a rýchlejšia. Preto, ak máte podozrenie na to, že váš život sprevádza táto duševná porucha, poraďte sa o svojich problémoch s lekárom. Čím skôr začnete s liečbou, tým skôr získate späť kontrolu nad svojím životom a budete si ho môcť užívať znova naplno.

Antidepresíva bez predpisu: Ktoré voľnopredajné doplnky vám môžu pomôcť

Počet ľudí, ktorí sa v živote aspoň raz stretli s depresívnym stavom, raketovo rastie. Na tento fakt reagujú aj farmaceutické spoločnosti a svoje portfólia rozširujú o prírodné výživové doplnky zamerané na pomoc v psychicky náročných situáciách.

Ako zistiť, kedy vám tieto výživové doplnky môžu pomôcť a kedy už ide o problém, ktorý patrí do rúk odborníka?

Podľa prieskumov trpí depresiami až tretina obyvateľstva. Na tomto fakte sa podpisuje najmä uponáhľaný životný štýl, vysoké pracovné nároky a nedostatok spánku. Napriek tomu, že väčšina z týchto ľudí si uvedomuje, že majú problém, až 80 % z nich nevyhľadá lekársku pomoc.

Antidepresíva bez predpisu

Štandardné antidepresíva sú dostupné len na lekársky predpis a ich užívanie na vlastné riziko bez odborného dohľadu je nebezpečné. Prvú pomoc pri prejavoch depresie však môžu poskytnúť tzv. antidepresíva bez predpisu, ktoré kúpite voľne v lekárni.

Hlavný rozdiel medzi štandardnými antidepresívami a voľnopredajnými prípravkami na ukľudnenie, spočíva v ich zložení a spôsobe užívania. Voľnopredajný prípravok si vyberiete sami v lekárni, nikto jeho výber a dávkovanie neprispôsobí vašim konkrétnym potrebám.

Doplnky výživy s upokojujúcimi účinkami nájdeme vo forme kapsulí a tabletiek.

Najznámejšie voľnopredajné antidepresíva

Persen

Persen je liek prírodného pôvodu, ktorý obsahuje výťažky z valeriány, medovky a mäty. Liek znižuje nervové napätie a nespavosť. Odporúča sa na zmiernenie ľahkých foriem nervového napätia.

Benosen

Prípravok obsahuje látky z troch zložiek: l-theanin, valeriána a chmeľ. Ovplyvňuje receptory v mozgu zodpovedné za upokojenie a spánok. Je určený najmä na riešenie problémov so spánkom. Pomáha prekonať vnútorné napätie a stres, prispieva k zlepšeniu kvality spánku. Môže ovplyvniť činnosti, ktoré vyžadujú pozornosť, preto sa užíva pred spánkom.

Guajakurán

Tento liek odstraňuje napätie a úzkosť, pomáha znižovať bolesť hlavy a kostrového svalstva. Nie je určený na dlhodobé užívanie.

Ženšen

Výťažky ženšenu sa najčastejšie predávajú v komninácií s pupalkou či včelím voskom. Výťažky zo ženšenu pomáhajú vyčerpanému organizmu dodať energiu, harmonizovať ho a zvýšiť duševnú aj telesnú výkonnosť.

Ataralgin

Liek obsahuje 3 účinné látky: paracetamol, kofeín a guajfenezín. Okrem toho, že pomáha tíšiť bolesť, znižuje emočné a duševné napätie s pocitom úzkosti. Užíva sa len príležitostne.

Lexaurín bez predpisu

Lexaurín je jeden z najznámejších liekov proti úzkosti viazaný na lekársky predpis. Zásadne neodporúčame si ho zhánať bez predpisu z pochybných zdrojov. Riskujete svoje zdravie. A to máte len jedno.

Lieky a tabletky na ukľudnenie, na nervy a proti nervozite

Okrem vyššie uvedených výživových doplnkov existuje široké spektrum ďalších výživových doplnkov. Všetky sú založené na kombinácií podobných účinných látok a sú určené na pomoc pri prekonávaní krátkodobých stresových situácií. Podľa odporúčaní lekárov, by sa mali užívať len krátkodobo. Predtým, než začnete užívať akýkoľvek voľnopredajný doplnok s upokojujúcim účinkom, podrobne si prečítajte príbalový leták a pri užívaní sa riaďte uvedenými odporúčaniami výrobcu.

Žiadne antidepresíva bez predpisu, by nemali užívať deti, tehotné a dojčiace ženy, osoby, ktoré trpia endokrinologickými ochoreniami, osoby, ktoré trpia chronickým ochorením niektorého vnútorného orgánu a osoby trpiace závažnými psychickými problémami.

Bylinky, ktoré majú upokojujúce účinky

Okrem výživových doplnkov vo forme tabliet, existuje množstvo bylinkových čajových zmesí, ktoré sú určené na upokojenie a harmonizovanie organizmu. Môžete vyskúšať hotovú čajovú zmes alebo si vybrať jednu konkrétnu bylinu, ktorá má upokojujúce účinky.

Medzi najznámejšie bylinky, ktoré sú známe blahodarnými účinkami na psychiku patria:

ľubovník, bazalka, harmanček, levanduľa, oregano, kôpor, materina dúška, medovka a mäta.

Pozor, nikdy nekombinujte užívanie upokojujúcich výživových doplnkov a čajov.

Pri užívaní akéhokoľvek antidepresíva bez predpisu je potrebné brať do úvahy fakt, že tieto výživové doplnky sú určené len na krátkodobé užívanie a pomôžu len v prípade, ak ste krátkodobo vystavený zvýšenému psychickému nátlaku.

V prípade ľahkých depresívnych stavov či občasných krátkodobých vypätých situácií, môže byť prírodná liečba voľnopredajnými prostriedkami dostačujúca a môže pomôcť zabrániť rozvoju väčších problémov. No v prípade stredne ťažkých až ťažkých depresívnych stavov, sú tieto prípravky nepostačujúce.

Ak sa vaše symptómy po užívaní nezlepšujú ani po 14 dňoch užívania doplnkov, je načase vyhľadať lekársku pomoc. Vďaka lekárskej pomoci, založenej na psychoterapii a prípadnej vhodnej medikácií sa postupne zvládnete popasovať so svojimi problémami.

Ako sa prejavuje sociálna fóbia a ako s ňou bojovať

Sprevádzajú váš život stavy úzkosti objavujúce sa v rôznych spoločenských situáciách? Desí vás kontakt s cudzími ľuďmi, verejné vystúpenie či dokonca používanie verejných toaliet? Za vašimi problémami môže stáť sociálna fóbia alebo všeobecne sociálna úzkosť.

Sociálna fóbia je psychická porucha. Medzi jej najčastejšie príznaky patrí silná úzkosť, ktorá sa objavuje v rozličných, pre postihnutého ťažko zvládnuteľných spoločenských situáciách. Pri sociálnej fóbii môže mať postihnutý problém aj v situáciách ako je návšteva verejnej toalety či nutnosť priameho kontaktu s personálom napríklad v reštaurácií. Tieto situácie sa u postihnutého spájajú so strachom zo zahanbenia sa alebo strápnenia.

Príčiny vzniku

Presná príčina vzniku sociálnej poruchy nie je doposiaľ známa, no predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a sociálnych faktorov. Vznik sociálnej fóbie je spájaný s chemickou nerovnováhou v mozgu. Z iných faktorov môžu mať vplyv na rozvinutie sociálnej poruchy napríklad prehnane starostlivý rodič, šikana či sexuálne zneužívanie.

Rizikovými faktormi pre vznik sociálnej fóbie sú aj niektoré povahové vlastnosti ako sú prehnaná plachosť, hanblivosť alebo introvertnosť.

Prejavy sociálnej poruchy a úzkosti

Sociálna porucha sa zvyčajne začína prejavovať v období dospievania. Ľudia trpiaci sociálnou poruchou si síce uvedomujú, že ich strach je neúmerný vzniknutej situácií, no nevedia jeho hladinu vôbec kontrolovať. Niekomu sa môžu pocity úzkosti spájať len s jednou konkrétnou situáciou, iní jedinci môžu pociťovať stavy úzkosti vo všetkých situáciách zahŕňajúcich sociálny kontakt.

Panický strach a fóbia z ľudí

Pacient môže pociťovať rôzne druhy strachu ako sú strach z toho, že sa neho pozerajú iní ľudia, strach zo strápnenia sa, strach jesť pred ľuďmi, strach z verejného vystúpenia či strach zo stretnutia sa s iným človekom.

Príznaky

Ľudia trpiaci sociálnou poruchou prežívajú pred, počas a po sociálnych interakciách rôzne telesné aj psychické symptómy. Telesné symptómy a príznaky zahŕňajú:

červenanie sa,
nadmerné potenie na čele, na rukách, pod pazuchami,
tras rúk,
svalové napätie,
rýchly srdečný rytmus.

Pre jedincov trpiacich sociálnou fóbiou sú v nezvládnuteľných sociálnych situáciách charakteristické vzorce správania sa ako je pokus o útek, snaha vyhnúť sa akejkoľvek sociálnej interakcii či rôzne obranné správanie.

Diagnostika

Diagnostika sociálnej fóbie je založená na podrobnom rozhovore lekára špecialistu s pacientom a zhodnotení dĺžky trvania symptómov a ich závažnosti.

Sociálna fóbia: test

Ak máte podozrenie, že trpíte sociálnou fóbiou, urobte si náš jednoduchý a rýchly test sociálnej fóbie, ktorý vám pomôže urobiť prvý krok.

Liečba a terapia sociálnej fóbie: Ako sa jej zbaviť

Najlepšiu účinnosť pri liečbe sociálnej fóbie dosahuje spojenie užívania antidepresív a praktizovania kognitívno-behaviorálnej terapie. Podstatou koginitívno – behaviorálnej (KBT) terapie je nácvik efektívneho zvládania obávaných situácií, posilňovanie pozitívneho myslenia a odstraňovanie negatívnych myšlienok. Antidepresíva pomáhajú regulovať chemické procesy v mozgu.

Dá sa vyliečiť úzkostná porucha? Je to beh na dlhú trať. Zmenou zažitých vzorcou správania, zlepšením životného štýlu je viete dostať dosť dobre pod kontrolu.

Lieky na sociálnu fóbiu

Lieky na sociálnu fóbiu zahŕňajú lieky proti úzkosti na predpis. Existujú dve skupiny liečiv. Tzv. benzodiazepíny, ktoré zmiernia akútne problémy (patrí sem známy Xanax, Lexaurin, Neurol alebo Rivotriol). Nastupujú rýchlo, ale majú niekoľko nevýhod, ako je prílišná ospalosť a nesústredenosť.

Dlhodobá liečba je zameraná na úživanie moderných antidepresív typu SSRI (escilopram, sertralín, paroxetín a ďalšie) alebo SNRI (venlafaxín). Táto liečba trvá dlhšie, užívanie je pravidelné a efekt sa dostaví najskôr po niekoľkých týždňoch.

Na trhu sú dostupné aj voľnopredajné prípravky, ktoré vám môžu uľaviť zo stresu, napätia a nervozity.

Okrem liekov a terapie využívajú niektorí pacienti aj alternatívne metódy liečby ako je hypnoterapia a rôzne doplnky stravy. Napr. CBD olej, GABA, 5HTP a pod. Ich účinnosť pri liečbe sociálnej fóbie však doposiaľ nebola vedecky podložená.

Ako možno samoliečbou zmierniť príznaky sociálnej fóbie

Existuje viacero relaxačných stratégií, ktoré môžu slúžiť ako účinný doplnok k tradičnej liečbe sociálnej fóbie a zmierniť jej príznaky. Výborný efekt vedia priniesť: hlboké dýchanie, autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia, zdravý životný štýl a aromaterapia.

Sociálna fóbia vie vo veľkej miere ovplyvniť život postihnutého, nakoľko vie spôsobiť problémy pri nástupe na nové pracovné miesto, vytváraní priateľstiev, verejnom vystupovaní a mnohých ďalších sociálnych situáciách, s ktorými sa v bežnom živote stretávame takmer dennodenne. Hoci sociálna fóbia vie život vo veľkom ovplyvniť, ako aj iné psychické diagnózy, má rôzne možnosti liečby a dá sa s ňou postupne naučiť žiť, takmer bez obmedzení.

zdroj:
verywellmind
slovenskypacient

7 príznakov nedostatku magnézia

Únava, stres a nervozita je len zlomok príznakov, ako vám vaše telo môže avizovať nedostatok životne dôležitého prvku – magnézia. Jeho nedostatok sa spája s množstvom nepríjemných stavov, pri ktorých človeku častokrát nenapadne, že za ich vznikom môže byť zdanlivá banalita, akou je nedostatok magnézia. Viete ako spoznať, že si vaše telo žiada o doplnenie jeho zásob?

Magnézium, nazývané aj prvok života, je nevyhnutné pre život všetkých tvorov na zemi. Zodpovedá za správne fungovanie svalov srdca, usmerňuje výmenu informácií medzi nervovými bunkami, pomáha pri zvýšenej telesnej a psychickej námahe. Odporúčaná denná dávka magnézia na dospelú osobu predstavuje 375 mg.

Jeho nedostatok je pomerne častý, pričom príčiny vzniku jeho nedostatku môžu byť rôzne od nedostatočného príjmu potravy, až po poruchy jeho vstrebávania sa v organizme. Nedostatok horčíka sa prejavuje najčastejšie prostredníctvom nasledujúcich 7 príznakov:

1. Svalové kŕče

Svalové kŕče sú základným príznakom nedostatkucmagnézia. Vedci sa domnievajú, že ich vznik je spôsobený väčším tokom vápnika do nervových buniek, ktoré nadmerne stimulujú svalové nervy.

Pri svalových kŕčoch je však potrebné myslieť na fakt, že ich pôvod nemusí byť len v nedostatku horčíka, ale môžu za nimi stáť aj nervové poruchy.

Preto, ak trpíte častými svalovými kŕčmi, mali by ste navštíviť lekára, ktorý presne určí ich pôvod a potrebnú liečbu.

2. Duševné poruchy

Niektoré duševné poruchy, ako je napríklad apatia, môžu mať svoj pôvod v nedostatku horčíka. Nedostatok horčíka taktiež môže spôsobovať stavy úzkosti a stáť za rozvinutím sa depresie.

3. Osteoporóza

Osteoporóza je porucha, ktorá je zodpovedná za oslabenie kosti, čo môže spôsobovať väčšiu náchylnosť na vznik zlomenín. Za vznikom osteoporózy stojí viacero faktorov, vrátane nedostatku niektorých vitamínov. Štúdie vykonané na potkanoch ukazujú, že nedostatok horčíka taktiež vedie k ubúdaniu hustoty kostí.

4. Únava a svalová slabosť

Únava je stav charakterizovaný fyzickým alebo duševným vyčerpaním. Každý z nás sa občas cíti vyčerpaný. Avšak ak stavy vyčerpania a neutíchajúcej únavy pretrvávajú dlhodobo, ide o zdravotný problém, za ktorým často stojí nedostatok magnézia.

Svalová slabosť spôsobená nedostatkom horčíka je spôsobená stratou draslíka v svalových bunkách. Jeho obsah je totiž priamo prepojený s množstvom magnézia v organizme.

5. Vysoký krvný tlak

Hoci chýbajú priame dôkazy u ľudí, viaceré štúdie ukazujú, že nízka hladina horčíka môže zvýšiť krvný tlak. Podľa viacerých štúdií, výživové doplnky s obsahom horčíka, dokážu u ľudí s vysokým krvným tlakom regulovať jeho hodnotu.

6. Astma

Ľudia trpiaci astmou mávajú často nižšie hodnoty hladiny horčíka ako zdraví ľudia. Vedci sa preto domnievajú, že nedostatok horčíka, môže spôsobiť hromadenie vápnika vo svaloch, ktoré obklopujú dýchacie cesty, čo vedie k zúženiu dýchacích ciest a sťažuje dýchanie.

7. Nepravidelný srdcový rytmus

Srdcová arytmia patrí medzi najzávažnejšie prejavy nedostatku magnézia. Jej príznaky sú však zvyčajne mierne a u väčšiny ľudí nemá žiadne príznaky. Len u niektorých jedincov môže spôsobiť búšenie srdca, závrate, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku prípadne mdloby. Vedci sa domnievajú, že tento stav je spôsobený nedostatkom draslíka v bunkách srdcového svalu, čo je stav spojený s nedostatkom horčíka.

Ako doplniť nedostatok magnézia

Okrem výživových doplnkov možno doplniť potrebné magnézium aj správne zvolenou stravou. Najväčšími prírodnými zdrojmi magnéziá sú:

mandle: 270 mg magnézia na 100 g
tekvicové semená: 262 mg magnézia na 100 g
tmavá čokoláda: 176 mg magnézia na 100 g
arašidy: 168 mg magnézia na 100 g
popcorn: 151 mg magnézia na 100 g

Ďalšie vhodné zdroje sú ľanové semienka, slnečnicové semienka, chia semienka, kakao, káva, kešu orechy, lieskové orechy a ovos.

Ak máte podozrenie na nedostatok magnézia, doplňte potravu o potraviny bohaté na horčík a poraďte sa o svojich zdravotných problémoch s lekárom. Ten na základe pár testov dokáže zistiť, či ich príčina pramení v nedostatku magnézia alebo ide o iné závažné zdravotné problémy.

7 zdravotných účinkov, ktoré má rhodiola aj voči stresu

Rhodiola je bylinka pochádzajúca zo severných oblastí, ktorá je obľúbená vďaka svojej schopnosti pomôcť telu prispôsobiť sa stresu. Užívať ju možno vo forme tabletiek alebo čaju. Pri správnom užívaní vie priniesť telu množstvo benefitov.

Rhodiola, známa aj ako artický koreň, je bylina, ktorá rastie v chladných horských oblastiach Európy a Ázie. Jej korene obsahujú viac ako 140 účinných látok, vďaka čomu jej konzumácia pomáha uľaviť od prejavov stresu, úzkosti, únavy či depresie.

Jej účinky poznali obyvatelia Ruska a Škandinávie už pred mnohými stáročiami a dnes jej popularita postupne narastá po celom svete. Hoci sa stala obľúbeným výživovým doplnkom pri boji so stresom, zdravotných benefitov, ktoré vie telu priniesť, je omnoho viac.

1. Prispôsobenie sa stresu

Adaptívne vlastnosti rhodioly bezpochyby patria medzi jej najväčšie benefity. Zmierňovať príznaky stresu pomáhajú jej dve najsilnejšie látky a to rosavin a salidroside.

Priaznivý vplyv rhodioly na zvládanie stresu, potvrdila vedecká štúdia, ktorá bola vykonaná na vzorke 101 ľudí, ktorí každodenne prichádzajú do kontaktu so zvýšenou mierou stresu. Účastníci štúdie konzumovali 400mg rhodioly každý deň. Už v priebehu prvých troch dní zaznamenali výrazné zníženie príznakov stresu, únavy, vyčerpania a úzkosti. Prejavovanie sa týchto príznakov počas trvania štúdie, sa aj naďalej znižovalo.

Rhodiola preukázateľne zvyšuje odolnosť tela voči pôsobeniu stresu a pomáha lepšie zvládať stresové situácie.

2. Zníženie únavy

Stres, stavy úzkosti a nedostatočný spánok spolu úzko súvisia a postupne vedú k psychickej aj fyzickej únave. Vďaka svojim adaptogénnym účinkom, vie rhodiola úspešne znížiť mieru tejto únavy.

Štvortýždňová štúdia, vykonaná na vzorke 60 ľudí s chronickou únavou spôsobenou nadmerným stresom, ukázala jej pozitívny vplyv na úroveň únavy a zvýšenie pozornosti. Jej vplyv bol počas štúdie testovaný v porovnaní s placebom. Časť účastníkov užívala 576 mg rhodioly denne a časť placebo tabletku.

Zlepšenia boli pozorované už po jednom týždni liečby a postupne sa zlepšovali počas celej doby liečby.

3. Zmiernenie príznakov depresie

Depresia je závažná choroba. Za jej vznikom stojí nevyvážený počet neurotransmiterov v mozgu. Rhodiola pomáha vyrovnávať hladinu neurotransmiterov v mozgu, a tak znižuje prejavy depresie.

Účinky rhodioly na prejavy depresie boli skúmané v štúdii, ktorá bola vykonaná na vzorke 89 pacientov trpiacich miernou alebo stredne závažnou formou depresie. Pacienti boli rozdelení na 3 skupiny. Prvá dostala 340 mg rhodioly denne, druhá 680 mg rhodioly a tretia placebo tabletku.

Obe skupiny pacientov, ktorí užívali rhodiolu, zaznamenali významné zlepšenie celkovej depresie, nespavosti a emocionálnej stability, zatiaľ čo v skupine s placebo tabletkami sa nepreukázalo žiadne zlepšenie.

Ďalšia štúdia testovala porovnanie účinku rhodioly s bežne predpisovaným antidepresívom. Obe látky preukázateľne zlepšovali príznaky depresie, pričom antidepresívum malo vyšší účinok. No na rozdiel od neho, zas rhodiola spôsobovala menšie množstvo nežiadúcich účinkov a bola pacientmi lepšie tolerovaná.

4. Zníženie psychickej únavy a zlepšenie funkcie mozgu

Testovanie vplyvu rhodioly na psychickú únavu bolo vykonané na vzorke 56 účastníkov pracujúcich počas noci, ktorí boli náhodne rozdelení na dve skupiny. Jedna skupina užívala denne placebo tabletku, druhá skupina 170 mg rhodioly.

Záver štúdie ukázal 20% zmiernenie únavy u účastníkov užívajúcich rhodiolu oproti účastníkom užívajúcich placebo tabletky. Možno teda tvrdiť, že rhodiola preukázateľne zvyšuje schopnosť duševnej práce v porovnaní s placebom.

5. Zlepšenie športového výkonu

Štúdia zameraná na ovplyvnenie výkonu tela užívaním rhodioly skúmala jej vplyv na výkon vo vytrvalostných pretekoch. Účastníci štúdie sa zúčastnili na simulovaných pretekoch. Hodinu pred pretekmi dostali užiť rhodiolu (1,4mg na 1 kg telesnej hmotnosti) alebo placebo tabletku.

Účastníci, ktorí užili rhodiolu, dokončili preteky výrazne rýchlejšie, ako účastníci, ktorí dostali len placebo tabletku. Štúdia preukázala vplyv rhodioly na zlepšenie vytrvalostného výkonu. Jej účinok je založení na schopnosti zníženia vnímania námahy.

6. Pomoc pri cukrovke

Ľudia trpiaci cukrovkou pravidelne užívajú inzulínové injekcie s cieľom normalizovať hladinu cukru v krvi. Výskumy na zvieratách ukazujú, že rhodiola môže pomôcť regulovať hladinu cukru. Tieto štúdie však boli zatiaľ vykonané len na myšiach a na potvrdenie či vyvrátenie rovnakého účinku u ľudí, si musíme zatiaľ počkať.

7. Protirakovinotvorné účinky

Na protirakovinotvorné účinky bola skúmaná salidroside, jedna z najsilnejších zložiek rhodioly. Laboratórne štúdie ukázali, že táto látka zastavuje rast rakovinových buniek pri rakovine močového mechúra, prsníka, pečene a hrubého čreva. Výskumníci sa domnievajú, že rhodiola, preto môže byť nápomocná pri liečbe rakoviny, avšak priame štúdie jej účinku na ľuďoch zatiaľ vykonané neboli.

Rhodiolu možno užívať vo forme kapsúl, tabletiek alebo čaju. Najlepšie je ju užívať na prázdny žalúdok a vyhnúť sa jej užívaniu pred spaním (môže mať simulačný účinok). Optimálna dávka na zníženie prejavov stresu a únavy predstavuje 400-600mg užitých naraz v jednej dávke. Vo všeobecnosti je považovaná za bezpečnú a je telom dobre tolerovaná, ak sa používa v odporúčaných dávkach.

Aké sú prejavy úzkosti, diagnóza a liečba?

Stiahnuté hrdlo, sťažený dych, rozvírené myšlienky… Je vám tento stav povedomý? Stav úzkosti zažil aspoň raz za život každý. No čo robiť v prípade, ak je úzkosť pravidelnou súčasťou vášho života? Dá sa s ňou bojovať?

Občasné stavy úzkosti sú prirodzené a v niektorých životných situáciách môžu postihnúť každého. No v prípade, ak je pocit úzkosti dlhodobo na rovnakej úrovni, alebo sa dokonca zvyšuje a má negatívny vplyv na kvalitu života, ide o vážny problém.

Kedy možno úzkosť považovať za psychický problém

Dlhodobá úzkosť môže postupne prerásť v úzkostlivú poruchu, ktorá predstavuje stav charakteristický dlhodobým telesným napätím a neustálymi obavami. Druhov úzkostlivých porúch existuje viacero.

Základné znaky majú všetky spoločné, no každá má svoje špecifiká a rôznu závažnosť. Medzi úzkostlivé poruchy zaraďujeme: panickú poruchu, extrémne fóbie, sociálno úzkostlivú poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, obsedantno kompulzívnu poruchu.

Príznaky úzkostlivej poruchy

Každá osoba je jedinečná, preto úzkostlivá porucha môže mať u každého iné príznaky.

Medzi najčastejšie sa vyskytované príznaky zaraďujeme:

1. Telesné prejavy: ťažkosti so spánkom, pocit nervozity, panika, sucho v ústach, brnenie v rukách alebo nohách, nevoľnosť, závrate, studené ruky a nohy, rýchly a nepravidelný tep.

2. Psychické príznaky: nadmerné a vnucujúce sa obavy, ktoré sa týkajú bežných záležitostí, strach zo straty kontroly, pocit strachu a nepríjemnosti, neustála úzkosť.

Ďalšie možné príznaky, ktoré môžu ukazovať na úzkostlivú poruchu: prehnané reakcie na malé prekvapenia alebo vyrušenia, ťažkosti s koncentráciou, neustála podráždenosť, bolesti svalov, duševné prepätie a vyčerpanosť.

Zjednodušene možno povedať, že ide o základné fyzické a psychické príznaky, ktorými sa bežne prejavuje stres, strach a úzkosť. Avšak, ak k takýmto reakciám nedochádza len počas ohrozujúcich situácií, kedy sú považované za prínosný obranný systém tela, ale dochádza k nim pravidelne, spôsobia v organizme viac škody, ako úžitku. Aby sme mohli hovoriť o úzkostlivej poruche, musí tento stav trvať najmenej pol roka.

Rizikové faktory vzniku úzkostlivej poruchy

Úzkostlivá porucha môže byť z časti dedičná, a preto jej výskyt v rodine znamená väčšiu predispozíciu pre jej rozvoj. Za ďalšie rizikové faktory sú považované: úzkostlivá osobnosť pacienta (často ju pozorovať už od detstva) a vysoká miera stresu v života pacienta.

Diagnostika

Úzkostlivú poruchu nemožno diagnostikovať pomocou laboratórnych testov. K zvažovaniu diagnózy úzkostlivá porucha dochádza v prípade, ak vaše zdravotné problémy nevysvetľujú žiadne vyšetrenia či zdravotné testy. V takom prípade môže váš lekár požiadať o pomoc psychológa či psychiatra, ktorí na základe špeciálnych otázok a diagnostických postupov vedia zistiť prípadný psychický pôvod vašich problémov a stanoviť adekvátnu liečbu.

Liečba úzkostlivej poruchy

Kľúčom k liečbe úzkostlivej poruchy je najmä správna diagnostika zo strany odborníkov. Na základe stanovenia diagnózy a výsledkov klinických vyšetrení je následne odporúčaná vhodná liečba, ktorá môže byť založená na pravidelnom navštevovaní psychoterapie, užívaní podporných medikamentov a učení sa rôznych stratégií na zvládanie úzkosti.

Liečba úzkostlivej poruchy je zdĺhavá, avšak existuje množstvo možností liečby, ktoré pacienta postupne úspešne vrátia do normálneho, plnohodnotného života. Základom je trpezlivosť, nakoľko liečba môže zo začiatku vyžadovať skúšanie rôznych techník s cieľom vybrať pre vás tú najvhodnejšiu.

Vďaka dôvere a trpezlivosti, vie odborník na duševné zdravie pomerne rýchlo zistiť účinnosť jednotlivých metód a stanoviť vám tak individuálny plán, ktorý postupne bude viesť k skvalitneniu vášho života.

Existuje celý rad faktorov, ktoré môžu byť zodpovedné za vznik úzkostlivej poruchy vrátane genetiky, životného prostredia, úrovne stresu, zmeny v mozgu a traumy. Jej liečba preto patrí výhradne do rúk odborníka, ktorý pomôže odhaliť spúšťače.

Ako žiť s úzkostlivou poruchou

Úzkostlivá porucha, na rozdiel od iných psychických ochorení, nemusí vo veľkej miere narúšať životný štýl a fungovanie pacienta v bežnom živote. Dôležité je naučiť sa mať v živote primeranú hladinu zaťaženia a stresu, ktorá bude pre človeka trpiaceho úzkostlivou poruchou znesiteľná. Nadmerné vyhýbanie sa akejkoľvek záťaži a stresu nie je vhodné, nakoľko paradoxne môže príznaky ochorenia zhoršovať.

Ďalším dôležitým faktorom pri živote s úzkostlivou poruchou je stabilné zázemie, či už rodinné alebo aj v ďalších životných oblastiach, nakoľko veľké výkyvy môžu pre pacienta znamenať zvýšenie stresu a rozvinúť prehnané obavy.

Návšteva psychológa nie je žiadna hanba. Hanba je uvedomovať si, že máte problém a odmietať ho riešiť. Psychológ je lekár ako každý iný. Tak ako s pokazeným zubom navštívite zubára, tak s „pokazenou“ psychikou netreba otáľať s návštevou psychológa.

Zhoršenie schopnosti zvládať chronický stres, môže u pacientov s úzkostlivou poruchou vyústiť k zhoršeniu telesného stavu a rozvinutiu chorôb na psychosomatickom podklade. Môže dochádzať k zhoršeniu imunity, alergií, astmy, žalúdočným a tráviacim problémom, preto jej liečbu nie je vhodné odkladať.

Čím skôr sa rozhodnete svojmu problému čeliť, tým skôr si budete opäť užívať život v plnej forme a bez zbytočných obáv.

Nootropiká: Účinné látky na zvýšenie koncentrácie, pamäte a výkonnosti vášho mozgu

Viete si predstaviť, že by stačilo, aby ste si vzali jednu zázračnú pilulku a zrazu boli o poznanie múdrejší? Zlepšili by sa vaše kognitívne schopnosti, pozornosť, pamäť a motivácia? Sci-fi alebo realita?

Nootropiká, látky, ktoré pomáhajú zvýšiť kognitívne funkcie mozgu, prvýkrát vyvinul pred viac ako päťdesiatimi rokmi psychológ a chemik Dr. C. C. Giurgea. Hoci nepoznal presný mechanizmus ich účinku, veril, že látky posilnili mozog, vďaka čomu zvýšili jeho výkon. Mnoho ľudí s nimi už má skúsenosti, aby o tom vôbec vedeli, napr. úžívaním tabletiek pre zvýšenie a zlepšenie učenia sa a koncentrácie.

Čo sú to nootropiká?

Nootropiká sú syntetické zlúčeniny, ktoré u zdravých jedincov zvyšujú kognitívne schopnosti mozgu. Nie sú to lieky. Neposilňujú ani nenavracajú zdravie. Ich úlohou je pomôcť k lepšiemu fungovaniu zdravému mozgu.

Pre charakteristiku nootropných látok sa využíva pôvodná definícia od Dr. Giurnera, ktorý za nootropné látky označuje látky s nasledovnými vlastnosťami:

pomáhajú mozgu fungovať v rušivých podmienkach,
zvyšujú pamäť a schopnosť učiť sa,
chránia mozog pred škodlivým chemickým poškodením,
zlepšujú vedenie neurónov v mozgu,
nemajú sedatívne, stimulujúce ani toxické účinky.

Prečo ľudia užívajú nootropiká?

Každý ľudský mozog má špecifickú chémiu a každé nootropikum unikátne účinky, preto je možné nootropné látky užívať za rôznym účelom. Najčastejšími očakávaniami sú zlepšenie motivácie, posilnenie vedomostí a zvýšenie koncentrácie.

Tieto látky umožňujú získať kontrolu nad svojou náladou a kognitívnymi funkciami, vďaka čomu vedia užívateľovi pomôcť aj v nasledujúcich situáciách: zvýšenie produktivity, zvýšenie efektivity vzdelávania, socializácia, zlepšenie športového výkonu, udržanie zdravia mozgu, pestovanie duševného zdravia.

Nootropikum: Čo treba vedieť o užívaní?

Základným cieľom užívania nootropík je získať špecifické a žiaduce kognitívne účinky. Je preto dôležité, vedieť ako a ako často užívať tieto látky, aby ste dosiahli požadované výsledky. Každý mozog má svoje špecifické chemické procesy a inak interaguje s rôznym množstvom či rôznym časom užívania.

Dôležité aspekty užívania:

Množstvo a dávkovanie

Základnou chybou je myslieť si, že čím väčšie množstvo nootropík užijete, tým bude ich účinok vyšší. Naopak. Pri užití príliš vysokého množstva, môžu vedľajšie účinky nootropík prevažovať nad ich prínosom. Kľúčom je nájsť optimálnu veľkosť dávky, ktorá bude na vás účinná.

Frekvencia užívania

Nootropiká pôsobia v tele len v obmedzenom čase, preto je možné, že ich pre udržanie účinku budete v priebehu dňa potrebovať užiť opakovane. Avšak treba byť opatrný, aby nedošlo k predávkovaniu, ktoré vedie k vytvoreniu tolerancie nootropík organizmom (zníženie ich účinku) alebo k závislosti na nootropík (nemožnosť správne fungovať bez nich).

Všeobecné odporúčania pri užívaní nootropík

Medzi najdôležitejšie zásady pri užívaní nootropík možno považovať:

1. Sledujte svoje správanie po užití nootropík.

2. Nikdy neprekračujte odporúčané množstvo.

3. Neberte kombinácie nootropík, ale len konkrétne látky, aby ste poznali vplyv jednotlivých nootropík na váš organizmus.

4. Dajte pozor na možné interakcie s liekmi, ktoré bežne užívate.

5. Pamätajte na možnosť návyku tela na nootropiká a ich toleranciu. Ak stratia po čase užívania účinok, nezvyšujte dávku. Nechajte telo oddýchnuť si.

6. Dávajte pozor, aby ste si nevytvorili závislosť.

7. Nezabúdajte, že nootropiká nie sú náhradou za zdravý životný štýl. Doplňte ich užívanie cvičením, dostatkom spánku a zdravou stravou.

Známe nootropné látky

Existuje veľké množstvo látok, ktorým možno priradiť nootropné účinky, aj keď pri väčšine ich účinnosť nebola vedecky podložená. Medzi najznámejšie a najlepšie nootropiká, bežne dostupné na Slovensku a bez predpisu, patria:

Piracetam (Pirabene, Lucetam, Nootropil)

Voľnopredajný výživový doplnok (známy pod komerčnými názvami Piracetam AL, Nootropil, Pirabene, Kalicor, Lucetam, Oikamid), ktorého účinok u zdravých jedincov je považovaný len za obmedzený, nakoľko nebol priamo vedecky dokázaný. Možné nežiaduce účinky: nespavosť, depresia, nervozita a bolesti hlavy. Látka taktiež ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a tvorbu hormónov štítnej žľazy.

Ginko biloba

Ginko pri dlhodobom užívaní preukázateľne zlepšuje pozornosť, redukčný čas a dlhodobú pamäť, avšak tieto schopnosti sú mu pripisované najmä pri jedincoch s poruchami kognitívnych schopností. U zdravých ľudí jeho účinok vedecky preukázaný nebol. Nemal by sa kombinovať s liekmi na zníženie zrážanlivosti krvi ani užívať v tehotenstve a čase dojčenia.

Lecitín

Lecitín je látka, ktorá sa bežne nachádza v potrave, no predáva sa aj ako výživový doplnok. Obsahuje cholín, ktorý v tele zodpovedá za tvorbu acetylcholínu (ktorý ovplyvňuje pamäť a kognitívne schopnosti). Účinnosť užívania lecitínu na zlepšenie kognitívnych schopností, však doposiaľ vedecky potvrdená nebola.

Názory na užívanie nootropík sa rôznia a neexistuje vedecky podložený výskum o ich účinnosti ani možných nepriaznivých účinkoch, ktoré môžu organizmu spôsobiť.

Najmä osoby s poruchami duševného zdravia alebo drogovými závislosťami, môžu byť veľmi citlivé na ich nežiaduce účinky. Taktiež aj pri užívaní niektorých iných liekov, môže dôjsť ku kontraindikáciám, preto je potrebné pristupovať k ich užívaniu s rozumom. Len tak totiž môžu priniesť požadovaný pozitívny efekt.

Pokiaľ zvažujete ich užívanie, no nie ste si istý ich vhodnosťou, poraďte sa o možných negatívnych účinkoch so svojim lekárom. Ostražitý taktiež treba byť v prípade, ak sa u vás po ich užívaní prejaví neštandardné správanie či zdravotné problémy.

Ako zvládnuť psychosomatické príčiny chôrob?

Psychosomatické ochorenia spôsobuje emočný stres, no ich symptómy sú rovnaké, ako pri chorobách spôsobenými inými činiteľmi. Vysoká miera stresu je každodennou súčasťou života a výskyt ochorení založených na psychosomatických príčinách je častejší, než si ľudia myslia.

Psychosomatické ochorenia a poruchy sú ťažko vysvetliteľné

Za psychosomatické ochorenia sú považované ochorenia, na ktorých príznaky neexistuje žiadne iné lekárske vysvetlenie. Ide o ochorenia, ktoré pochádzajú z emočného stresu alebo škodlivých myšlienkových vzorov, ale neprejavia sa v podobe psychiatrických porúch ako sú depresia či úzkosť.

Naopak, prejavujú sa rôznymi fyzickými symptómami, ktoré pripomínajú rôzne iné choroby. No na rozdiel od bežných chorôb, za pôvodcov tohto zdravotného stavu nemožno označiť žiadne baktérie, vírusy, toxíny či lieky.

Psychosomatika

Psychosomatika je samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá vzťahom psychosociálnych a biologických vplyvov na človeka v zdraví aj chorobe.

Pozitívna myseľ je základným predpokladom spokojného života a pevného zdravia. Avšak rýchle životné tempo, dlhodobé vystavovanie sa stresu, minimálny čas na relax a vypnutie, sa začnú postupne podpisovať aj na jej fungovaní.

Vyčerpaná myseľ je pôvodcom negatívnych myšlienok, ktoré postupne človeka vyčerpávajú, čo sa začne prejavovať nielen psychicky ale aj fyzicky. Stres sa má rôzne fyzické prejavy, takže psychika, môže byť pôvodcom rôznych zdravotných problémov.

Psychosomatické príčiny chorôb

Keď je telo v strese, prejavuje sa to viacerými fyzickými príznakmi. Tieto môžu zahŕňať bolesti hlavy, svalové kŕče či bolesti chrbtice. Nervový systém funguje z posledného a bojuje zvýšenou tvorbou adrenalínu a kortizolu. To ovplyvní krvný tlak, srdcovú frekvenciu, trávenie aj hladinu glukózy. Môžu sa objaviť poruchy trávenia v podobe hnačky alebo naopak zápchy.

Všetky tieto príznaky stresu môžeme označiť za psychosomatické príčiny chorôb. Pokiaľ je telo vystavované stresu dlhodobo, z prejavov stresu sa postupne môžu stať chronické choroby, ktorých symptómy strpčujú život a privedú vás až k lekárovi.

Ak vaše problémy sú spôsobené psychosomatickou príčinou, lekár neodhalí žiadnu príčinu, ktorá by vysvetľovala vaše zdravotné problémy. Jedinou možnou liečbou je liečba zameraná na zmiernenie príznakov, no najmä zmena životného štýlu.

Psychosomatické ochorenia

Spektrum psychosomatických ťažkostí je pestré a príkladov psychosomatických ochorení je neúrekom. Psychosomatický pôvod môžu mať alergie, vysoký krvný tlak, chronické bolesti chrbta, ale napríklad aj astma.

Myslieť na psychosomatickú príčinu ochorenia treba vždy, keď zdravotný stav pacienta, nie je možné vysvetliť inými príčinami alebo v prípade, ak napriek dobre zvolenej somatickej diagnóze a primeranej liečbe, sa stav pacienta nezlepšuje podľa očakávaní lekára.

Psychosomatické poruchy a ich prejavy

Kašel

Dlhotrvajúci kašel, ktorý nemá logickú príčinu môže byť psychického pôvodovu. Jedná sa o tzv. psychogenný kašel a je spojený so stresom, citových tráum a emočnej úzkosti.

Bolesť hlavy a migrény

Je jeden z najčastejších prejavov, ktorý súvisí so stresom, napätím a nervozitou.

Žalúdok a bolesti brucha

Je o prežívaní stresových situácií, nakoľko mozog a tráviaci systém je navzájom prepojený. Môžete mať rôzne problémy s trávením a bolesťami.

Zuby

Bežný problém pri psychosomatických problémoch sú chronické bolesti zubov, tzv. fantómová bolesť.

Kolená

Diagnóza väčšinou nepotvrdí žiadne reumatické ochorenie, napriek tomu vás bolis kolená.

Gynekologické problémy

Ide hlavne o posuny menštruačného cyklu alebo neschopnosti otehotnieť, keď v tomto hrá veľkú úlohu práve stres a psychosomatika.

Ďalšie problémy sa môžu objaviť v súvislosti s hnačkami, ekzémom, bolesťami krku, hlasivkami a skutočne mnohými ďalšími a ťažko vysvetliteľnými problémami.

Liečba psychosomatických chorôb

Psychosomatické ochorenia sú ovplyvnené nielen biologickými, ale aj psychickými a sociálnymi faktormi. Ich liečba preto vyžaduje spoluprácu lekára a psychológa. Správne zvolená individuálna psychologická liečba v kombinácií s odbornou medikamentóznou liečbou príznakov chorôb je najefektívnejšou možnosťou liečby.

Psychika môže byť nielen pôvodcom chorôb, ale zohráva taktiež dôležitú úlohu v liečbe chorôb, ktoré boli spôsobené inými faktormi. Pozitívny prístup pacienta k liečbe a veselá myseľ, predstavujú dôležitý faktor pri zotavovaní sa.

Boj s chorobami je zložitý a vyčerpávajúci, no optimistická myseľ zohráva nielen dôležitú úlohu v ich prevencii, ale aj v snahe ich poraziť. Podľa viacerých štúdií, pozitívne naladení pacienti majú kratšiu dobu rekonvalescencie, ako pacienti s rovnakým problémom a úzkostlivým zmýšľaním.

Propagátori psychosomatiky

Najznámejšia propagátorka psychosomatickej medicíny je česká lekárka a psychiatrička MUDr. Jarmila Klímová, alebo MUDr. Jan Hnízdil český celostný a rehabilitačný lekár a priekopník českej psychosomatiky. Známy je tiež český psychiater, publicista a VŠ pedagóg Radkin Honzák.

Psychosomatika na Slovensku

Na Slovensku existuje psychosomatická klinika v Pezinku, ktorá poskytuje komplexnú diagnostiku a liečbu pacientov so psychosomatickými ochoreniami. Obrátiť sa môžete aj na súkromné zariadenia, napr. v Bratislave a Piešťanoch je to Atalanga, centrum psychosomatiky.

Kniha a psychosomatika

Začnite knihou Proč a jak psychosomatika funguje od Klímovej a Fialovej, Nemoc jako cesta od Dethlefsen a Dahlke a Psychosomatika pro lékaře, psychoterapeuty i laiky: souvislosti mezi zvládáním životních problémů, tělesným zdravím a nemocí od Jana Poněšického. Dobrá kniha je tiež Psychosomatická prvouka od psychiatra Radkina Honzáka.