Archives

Ako prebieha hypnóza

Hypnóza je alternatívna metóda psychoterapie, na ktorú medzi ľuďmi panujú rôzne názory. Kým jedna skupina ľudí na ňu nedá dopustiť, druhá ju považuje za niečo nebezpečné.

Hypnoterapia predstavuje terapeutom navodený stav zvýšenej pozornosti, sugestibility a živých fantázií. Pri hypnóze dochádza k hlbokej relaxácií a uvoľneniu. Aj napriek vyššej sugescii platí, že človek podstupujúci hypnózu nestráca kontrolu nad svojím správaním sa. Hypnóza je považovaná za klinickú metódu s preukázateľnými účinkami prevažne pri liečbe bolesti a úzkostí.

Využitie hypnózy

Terapia hypnózou sa zvykne používať pri liečbe rôznych neduhov aj ochorení. Môže byť použitá na zníženie alebo odstránenie bolesti, prekonanie strachov, fóbií, neuróz, závislostí a iných rôznych iných problémov.

Najčastejšie sa hypnóza využíva pri:

• psychické problémy – úzkosť, depresívne nálady, strach, stres, nespavosť, posttraumatický syndróm, poruchy príjmu potravy,
• nežiaduce správanie – negatívne návyky, závislostí,
• fyzické problémy – kožné problémy, sexuálne problémy, chronická bolesť.

Ako prebieha hypnóza

Liečba hypnózou pozostáva z viacerých sedení. Počas sedenia terapeut pomáha ovplyvniť podvedomie človeka želaným smerom s cieľom upraviť jeho myšlienkové pochody.

Na prvom sedení najskôr terapeut zhodnotí problém a vyhodnotí, či je možné ho skúsiť liečiť prostredníctvom hypnózy. Taktiež zhodnotí tzv. hypnatibilitu človeka (schopnosť byť zhypnotizovaný). Každý človek aj problém je iný a vyžaduje si zo strany terapeuta individuálny prístup.

Hypnotizér priamo nehypnotizuje klienta napríklad hodinkami, ako je to často vo filmoch. Slúži len ako sprievodca, ktorý pomáha klientovi dostať sa do hypnózy. Hypnotický stav je navodzovaný pomocou jeho verbálnych sugescií a mentálnych obrazov.

V stave hypnózy sa klient cíti pokojne a uvoľnene. Človek počas hypnózy nespí. Je pri plnom vedomí, no maximálne zrelaxovaný. Počas hypnotického sedenia si je plne vedomý toho čo sa deje a hypnóza nenúti človeka robiť veci proti jeho vôli, ani odhaľovať úplnú pravdu a osobné tajomstvá, ak to sám nechce. Uľahčuje len prístup k nevedomým zdrojom, no napríklad človek v hypnóze môže byť oveľa kreatívnejší a rozprávať lži.

Každý človek reaguje na hypnózu odlišne. U niekoho môže ísť o plne sústredený stav, kedy počúva veľmi pozorne a naopak niekoho pozornosť sa môže vzdialiť a jeho myšlienky sa môžu uberať rôznymi smermi, vďaka čomu nemusí venovať pozornosť tomu, čo mu terapeut hovorí.

Rôzne experimenty s hypnózou dokázali, že hypnóza má schopnosť silno ovplyvniť vnímanie človeka. Ak sa rozhodnete hypnózu vyskúšať, navštívte len trénovaného hypnoterapeuta. Najlepšie je poradiť sa o možnosti a vhodnosti hypnózy so psychológom, ktorý nielen zhodnotí, či je pre vás hypnóza vhodná (nemožno ju použiť napríklad u vážnych psychických porúch) a taktiež vám môže poradiť aj overeného odborníka zaoberajúceho sa hypnózou.

Počas hypnózy sa pracuje s podvedomím človeka, čo môže na ňom zanechať aj vedľajšie účinky – psychické aj fyzické, preto ak sa pre hypnózu rozhodnete, nikdy nepodstupujte terapiu u iného než overeného odborníka, ktorý dodržuje etické princípy.

READ MORE

Závislosť na mobile

Ste dostupný na mobile 24/7, každú chvíľu kontrolujete upozornenia, aby vám náhodou niečo neuniklo, a bez mobilu sa cítite úplne stratený?

Možno to ešte považovať za normálne alebo vás ohrozuje závislosť na mobilnom telefóne?

Mobil, malá škatuľka s množstvom funkcií, ktorá nám za pár minút dokáže pomôcť vyriešiť veľa problémov. Mobilné telefóny vznikli pred pár rokmi na uľahčenie komunikácie medzi ľuďmi a postupne prinášajú stále nové a nové funkcie. Nahrádzajú budíky, kalendáre, GPS navigácie, vďaka čomu postupne čoraz viac ovplyvňujú náš každodenný život.

No mnohých ľudí tento technologický výdobytok doslova ovládal a vzdialiť sa od neho aspoň na pár minút považujú za nemožné. A tak mobil s nimi cestuje na WC, robí spoločnosť pri jedení, či dokonca sa v noci budia na pípajúce upozornenia. Hoci by sa mohlo zdať, že závislosť na mobile je vymyslený problém, tento druh závislostí už má aj svoje oficiálne meno – nomofóbia.

Koľko času denne strávime na mobile?

Priemerný človek strávi s mobilom v ruke 3 hodiny denne a kontroluje ho približne každých 11 minút. Prieskum amerického denníka The Washington post dokonca uvádza, že priemerný používateľ skontroluje svoj mobil počas dňa až 150 krát.

Pravidelné kontrolovanie telefónu každých pár minút zakaždým preruší činnosť, ktorú práve robíme. Mozog sa musí prepínať medzi viacerými činnosťami, čo znižuje produktivitu a zároveň zvyšuje únavu.

Závislosť na mobile vzniká najmä u detí

Podľahnúť závislosti na mobile sú náchylné najmä mladšie ročníky. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Common Sence Media sa až každý druhý z opýtaných násťročných jedincov cíti byť závislý na svojom telefóne a až 59 % rodičov sa obáva toho, že ich deti sú závislé na mobile.

Spomínaný prieskum taktiež odhalil, že až 72 % opýtaných cíti potrebu odpovedať na SMS alebo iné správy okamžite po ich doručení a minimálne raz za hodinu skontroluje svoje mobilné zariadenie 80 % opýtaných.

Deti zvyknú väčšinu svojho voľného času tráviť ťukaním do mobilu a konverzáciou s kamarátmi alebo hraním mobilných hier, na ktorých taktiež môže vzniknúť závislosť.

Väčšia náchylnosť na vznik závislostí na mobile u detí však neznamená, že sa nomofóbia týka výhradne ich. Nomofóbia môže vzniknúť v akomkoľvek veku. Ak teda svoj mobil takmer nespustíte z ruky, mali by ste spozornieť.

Závislosť na mobile príznaky

Tak, ako iné závislosti, aj závislosť na mobile sa prejavuje súborom typických príznakov, ktoré podľa jej závažnosti, môžu byť rozvinuté vo väčšej alebo menšej miere. Medzi typické príznaky patrí:

1. Po telefóne siahate ihneď po prebudení.
2. Keď s nudíte, používate mobilný telefón.
3. Na mobilnom telefóne trávite čoraz viac času.
4. Bez mobilu sa cítite nesvoj.
5. Ľudia vo vašej spoločnosti sa sťažujú na vaše používanie mobilného telefónu.
6. Vzdať sa mobilného telefónu na dlhšiu dobu je pre vás nemožné aj ak sa o to úporne snažíte.

Spoznali ste sa vo vyššie uvedených príznakoch? Mali by ste sa zamyslieť nad časom stráveným v spoločnosti mobilného telefónu a snažiť sa ho obmedziť.

Vplyv závislostí na mobile na kvalitu života

Hoci by sa mohlo zdať, že závislosť na mobilnom telefóne je neškodná záležitosť, nie je to úplne tak. V niektorých prípadoch môže byť veľmi nebezpečná. Je tomu tak napríklad v prípade, keď človek používa mobilný telefón v situáciách, ktoré si vyžadujú plnú pozornosť – riadenie osobného auta, prechádzanie cez cestu…

Nadmerné používanie mobilného telefónu má taktiež negatívny dopad na medziľudské vzťahy. Spoločne strávený čas je narúšaný pravidelným ťukaním do mobilu a textovaním s inými, postovaním fotiek, či dokonca len haľabaľa surfovaním po internete.

Ako obmedziť čas strávený na telefóne

Obmedziť čas stráveným používaním mobilného telefónu si vyžaduje pevnú vôľu. Ako prvý krok si nainštalujte si do mobilu appku, ktorá bude sledovať čas, ktorý strávite s mobilom v ruke.

Vyskúšať môžete Toggl, Timely alebo Rescue Time. Väčšina spomínaných aplikácií, vám okrem celkového času, ktorý strávite používaním mobilu, ukáže aj čas, ktorý ste strávili používaním konkrétnych aplikácií.

Aj ak si myslíte, že na telefóne netrávite veľa času, veď ho v ruke nedržíte nikdy viac ako 5 minút, môžete byť prekvapený. Aj takých 5 minút pokiaľ je to denne aj 50 krát, vytvorí ohromujúce číslo.

Po týždni si vyhodnoťte celkový čas strávený na mobile a zamyslite sa nad jeho potrebnosťou a možnosťami ako ho znížiť.

Pomôcť vám môžu nasledujúce tipy:

1. Hráte sa veľa na mobile, aby ste zabili čas? V čakárni u lekára, cestou autobusom, na WC? Naučte sa občas vypnúť a len tak nič nerobiť, len v pokoji čakať. Aj vášmu mozgu dobre padne takýto „reset“ počas čakania.
2. Vypínajte svoj mobilný telefón na noc, alebo minimálne jeho zvonenie.
3. Nebuďte otrokom, ktorý je k dispozícií nonstop. Naučte sa odpovedať na správy nie hneď ako prišli, ale až keď budete mať na to čas. Ak je pre vás spočiatku ťažké, neskontrolovať správy hneď ako počujete pípnutie vypnite si mobilné dáta, aby ste nové správy nemali na očiach. Správy skontrolujte až v momente, keď budete mať na to časový priestor. Nebojte sa, že by vám ušlo niečo dôležité. Ak by išlo o zásadnú udalosť, človek, ktorý vás nevyhnutne potrebuje by vám zavolal.
4. Ak nemusíte, nemajte mobil pri sebe. Nechajte ho napríklad v inej miestnosti.
5. Prvý mesiac svojej snahy si vždy na konci týždňa zhodnoťte celkový čas strávený v spoločnosti mobilu a sledujte svoj progres.

Ako pri všetkom, tak aj pri mobile platí – dobrý sluha, ale zlý pán. Mobil vznikol na to, aby nám uľahčil niektoré životné situácie, nie na to, aby nám robil spoločnosť a staral sa o vyplnenie nášho voľného času.

READ MORE

L-Tryptofán: Účinky, dávkovanie

Tryptofán je aromatická aminokyselina, ktorá je esenciálna pre výživu človeka. Je to základná látka pre tvorbu serotonínu.

Esenciálna aminokyselina Tryptofán má schopnosť prepraviť krvný cukor cez prirodzené bariéry mozgu do nervových buniek. Za prítomnosti vitamínu B6 sa premieňa na serotonín, ktorému hovoríme aj hormón šťastia. Úlohou serotonínu je prenášať nervové vzruchy v centrálnom nervovom systéme a je dôležitý pre udržanie emočnej rovnováhy a vnútorného pokoja.

Aby sa mohol Tryptofán v tele správne premieňať, organizmus potrebuje mať aj dostatok železa, vitamínu B6 a B2.

Účinky Tryptofánu

Hlavnou úlohou Tryptofánu je jeho premena na serotonín. Vďaka tomu sa podieľa v tele na procesoch, ktoré ovplyvňujú náladu a celkový psychický stav. Jeho nedostatok vyvoláva zhoršenie psychického stavu, ale taktiež aj zvyšuje chuť do jedla, najmä nadmernú chuť na sladké.

Hlavné účinky Tryptofánu sú:

• zlepšenie kvality spánku,
• podpora dobrej nálady a kognitívnych funkcií mozgu,
• udržanie mentálnej a psychickej rovnováhy,
• lepšie zvládanie telesnej bolesti.

Tryptofán v potravinách

Najideálnejšia cesta, ako udržiavať v tele vyváženú hladinu tryptofánu je pestrou stravou. Aminokyselina sa prirodzene nachádza v potravinách, ktoré sú bohaté na obsah bielkovín. Nájdeme ho najmä v: banánoch, búrskych orieškoch, mäse, mlieku, rybách, tvaroh, mlieku, syroch, tekvicových a sezamových semienkach, čokoláde a sóji.

Výživové doplnky s obsahom Tryptofánu

Na trhu existuje množstvo výživových doplnkov s obsahom Tryptofánu. Tieto výživové doplnky by v žiadnom prípade nemali predstavovať náhradu za pestrú vyváženú stravu, ich cieľom je doplniť dávku Tryptofánu osobám, ktoré trpia nedostatočným spracovaním prijímaného L-tryptofánu zo stravy.

Odporúčaná denná dávka sa nesmie v žiadnom prípade prekračovať, nakoľko nadmerné užívanie Tryptofánu môže viesť k rozvoju zdravotných problémov.

Výživové doplnky nie sú určené pre tehotné a dojčiace ženy ani deti. Osoby, ktoré sa liečia v psychiatrickej alebo neurologickej ambulancii, by sa mali o vhodnosti výživového doplnku s obsahom Tryptofánu poradiť so svojím lekárom.

Vedľajšie účinky Tryptofánu

Tryptofán, ktorý je prijímaný stravou je pre organizmus maximálne bezpečný, no dodávanie Tryptofánu výživovými doplnkami môže viesť k vedľajším účinkom.

Ukončiť užívanie Tryptofánu by ste mali v prípade, ak u seba spozorujete niektorý z nasledovných symptómov:

• svalová bolesť alebo slabosť,
• vyrážky,
• kŕče,
• ťažké dýchanie,
• únava.

Taktiež pri užívaní Tryptofánu v kombinácií s niektorými inými liekmi môže dochádzať ku kontraindikáciám. Vhodnosť jeho užívania v prípade kombinácie s inými liekmi by ste mali konzultovať s lekárom.

Tryptofán je pre telo dôležitá látka. Ako pri väčšine vitamínov a aminokyselín platí, že najideálnejší spôsob dopĺňania jeho hladín predstavuje vyvážená strava.

Ak sa rozhodnete doplniť jeho hladinu užívaním výživového doplnku, riadne sa odporúčaniami uvedenými v príbalovom letáku. Vďaka tomu bezpečne zabezpečíte telu benefity, ktoré mu Tryptofán prináša.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o vhodnosti výživového doplnku alebo patríte medzi osoby, pre ktoré je užívanie Tryptofánu rizikové, konzultuje vhodnosť výživového doplnku pred začatím užívania so svojim lekárom.

READ MORE

Ako nás ovplyvňuje pozitívne myslenie

Všetko začína v hlave… Dokážeš všetko, čo si zaumieniš…

Môžeš byť čím len chceš, stačí chcieť? Klišé? Alebo skutočnosť? Dokážu pozitívne myšlienky naozaj zmeniť život o 180 stupňov?

Pozitívne myslenie.

Otrepaná fráza, ktorá na nás vyskakuje takmer z každého rohu. Mysli pozitívne! Všetko je to len v tvojej hlave! Problémy neexistujú, kým si ich sám v hlave nevytvoríš! Otrepané klišé motivačné vetičky, ktoré vám už idú krkom? Veď ako môžem myslieť pozitívne, keď všetko v mojom živote sa rúca ako domček z kariet a nie je nič, za čo by som mohol byť vďačný, skôr naopak?

Naozaj je to tak?

Naozaj je všetko vo vašom živote čierno čierne a neexistuje nič, za čo by ste mohli byť vďačný? Mali ste ťažký úraz, ktorý vám obrátil život hore nohami?

Buďte vďační za to, že žijete. Za to, že ste dostali druhú šancu začať odznova, niekto iný možno také šťastie nemal. Sypú sa na vás problémy z každej strany a z vašich priateľov už neostal po vašom boku takmer nikto, na koho by ste sa mohli spoľahnúť? Buďte vďační za možnosť zistiť, kto sú vaši skutoční priatelia, pretože to sú presne tí ľudia, ktorých po svojom boku potrebujete.

Každá minca má dve strany. Každá životná situácia sa deje preto, aby nám niečo do života priniesla. Vyviedla nás zo zaužívaných koľají, možno poprehadzovala v živote všetko, čo sa len dalo. Ale presne tak to malo byť.

Možno nevidíme momentálne, čo nám mala priniesť, ale to neznamená, že nič nepriniesla. Treba len odvahu, naučiť sa vidieť to, čo nám priniesla. Pre každý koniec vždy existuje nový začiatok. Na každej, na prvý pohľad aj tej najkatastrofickej životnej situácií, je aj niečo dobré. Len sa nesmieme báť otvoriť oči a prijať to.

Je úplne prirodzené cítiť sa občas na dne a nevidieť žiadne východisko. Ale to, že ho nevidím dnes, neznamená, že ho neuvidím zajtra, pozajtra, o týždeň, o mesiac…

Treba sa len nevzdať a skúšať to stále znova a znova. A to sú práve situácie, kedy pozitívne myslenie pomáha nabrať potrebnú silu. Vďaka pozitívnemu mysleniu a optimizmu máme šancu uvedomiť si, že nič zlé netrvá večne, že postupne príde čas, kedy opäť vyplávame zo dna na hladinu. A budeme plávať šťastnejší a silnejší vďaka tomu, čo sme sa naučili počas pobytu na dne.

Tá najväčšia životná zmena začína v hlave.

Začína zmenou myslenia. Pochopenia seba samého. Pochopenia toho, prečo mám pocit, že sa mi v živote nič nedarí. Pochopenia toho, prečo na všetkom vidím vždy nejaký fľak, nejaké ale…

Pozitívne myslenie = šťastnejší život

Hovorí sa, že ľudia ktorí myslia pozitívne sú šťastnejší a nedeje sa im v živote toľko zlých vecí. Životné katastrofy sa občas môžu prihodiť každému. To, že máme pocit, že nám sa deje milión katastrof a niekto iný si len s úsmevom pokojne pláva životom, vôbec nemusí byť o tom, že jemu život neprináša žiadne prekážky.

Je to o jeho postoji k daným situáciám. Kým pre niekoho je obrovskou tragédiou buchnuté auto a bude kvôli tomu chodiť nadávajúci a otrávene najbližší mesiac, niekto aj ťažkú chorobu berie ako výzvu, ktorú sa snaží prekonať s úsmevom na perách. A to je ten zásadný rozdiel, ten pocit šťastnejšieho života, ktorý vie priniesť do života pozitívne myslenie.

A podobne funguje pozitívne myslenie aj pri situáciách, ktoré sú pre nás životnou výzvou. Ak budeme vopred v sebe pestovať myšlienky, že tú skúšku nezvládneme, prácu nedostaneme, operácia dopadne zle, ako asi tak dané situácie zvládneme? Pozitívne myslenie nám pomáha nabrať odvahu a energiu brať problémy nie ako prekážky, ale ako výzvy.

Ako si udržať pozitívne myslenie

Udržiavať si optimistickú myseľ, keď sa v živote cítime šťastní, ide tak akosi samo. No udržať si ju aj v čase, keď sa nám nedarí tak, ako by sme si zrovna predstavovali, je už väčšie umenie.

Myslieť pozitívne v každej situácií, môže pomôcť dodržiavanie nasledujúcich 5 zásad:

1. Pozerajte sa na každú situáciu pozitívne – na všetkom je niečo dobré, len to treba nájsť.
2. Neutralizujte všetky negatívne tvrdenia pozitívnymi myšlienkami – zamyslite sa nad situáciou s chladnou hlavou a skúste nájsť jej pozitívne riešenie.
3. Nezabúdajte, že všetky prekážky sú len dočasné – neberte dočasný neúspech ako zlyhanie, ale ako školu.
4. Ťažké situácie berte ako výzvu – nikto sa nemôže v živote rozvíjať správnym smerom, ak nezažije aj nejaké tie pády a zlyhania, aj tie patria k životu, ale sú tu na to, aby sa prekonávali.
5. Zamerajte sa na to, čo chcete v živote dosiahnuť – aj ak veci nejdú podľa plánu, nepanikárte a neprestávajte pozitívne myslieť na svoje sny a plány.

Nie každý mal to šťastie, narodiť sa ako usmiate slniečko, ktoré vďaka svojmu optimizmu pokojne prekonáva životné prekážky. Pre niekoho môže byť pozitívne myslenie samozrejmosťou, iný sa môže snažiť ostošesť, ale jeho čierny pohľad na svet skôr či neskôr zvíťazí.

Preprogramovať svoju myseľ a brať ťažké situácie pozitívne ako výzvy je fuška. Je to zložitý proces, ktorý sa len sťažka udeje z večera do rána.

No základom je odhodlanie, niečo chcieť niečo zmeniť. Postupovať trpezlivo malými krokmi. Učiť sa pozitívne myslieť počas malých každodenných problémov. A zrazu, človek si to najskôr ani neuvedomí až jedného pekného dňa zistí, že na svet sa pozerá omnoho farebnejšie a výzvy sa mu prekonávajú jednoduchšie.

READ MORE

Návod, ako na psychohygienu vo svojom živote

Prepadá vás zlá nálada, máte nedostatok energie či vás neustále prepadá pocit bordelu v hlave? Máte odrazu pocit, akoby sa vám rozpadal celý život a neviete sa z tohto začarovaného kruhu dostať? Viete, že pôvodcom vašich problémov môže byť zanedbanie psychohygieny?

Že toto slovíčko počujete prvýkrát v živote? O to horšie.

Slovíčko hygiena netreba predstavovať hádam nikomu. Pravidelná sprcha, umytie tváre, rúk či zubov je automatickou súčasťou dňa väčšiny ľudí. No keď sa pred slovo hygiena pridá predpona psycho, málokto vie, čo si má pod týmto slovom predstaviť.

Psychohygiena je dôležitou súčasťou udržiavania vnútornej rovnováhy a telesného aj duševného zdravia človeka. Ide o činnosti, ktoré pomáhajú vytvoriť dostatočný priestor na upratanie „bordelu v hlave“ a vypnutia od každodenných problémov.

Psychológia vníma človeka ako celostnú bytosť, ktorá má svoje myšlienkové pochody, emočné postoje, telesné potreby a hodnotové systémy. Všetky tieto časti vytvárajú jednotný celok – osobnosť človeka. Pokiaľ sú všetky v rovnováhe, človeku nechýbajú pocity bezpečia, naplnenia a pohody. Udržať správnu rovnováhu medzi jednotlivými časťami pomáha práve správna psychohygiena. Väčšina ľudí jej však neprikladá dostatočný význam, a to je chyba.

Psychohygiena a stres

Život prináša rôzne situácie – pozitívne, negatívne, množstvo prekážok a pádov. Niektoré situácie človek očakáva, niektoré sa zjavia ako blesk z jasného neba. Keď je človek pod tlakom, telo sa začne brániť spustením samoregulačných procesov. Psychický tlak ľudia často uvoľňujú plačom, krikom, telo si môže uľaviť bolesťami hlavy či únavou. Snaží sa tak dopriať organizmu dostatok času na psychický reštart.

Ak však človek nevie zastaviť, dopriať telu reset a oddych, ktorý potrebuje a pokračuje ďalej vysokou aktivitou, zvyšuje tlak, bolesť potláča tabletkami od bolesti, nedostatok energie „dobíja“ energetickými nápojmi, zvýšený nápor sa môže postupne prejaviť nielen na psychickom, ale aj telesnom zdraví.  

Ak samoregulačné procesy tela nedokážu zvládnuť pocity nerovnováhy a tlaku u človeka sa postupne prejavia následky stresu, vyčerpanosti, precitlivelosť, nechuť do života a môžu postupne prerásť až do depresie.

No pokiaľ človek pravidelne venuje dostatok času psychohygiene a stará sa o svoje psychické zdravie, aj s najrôznejšími zložitými situáciami, ktoré spustia v organizme lavínu negatívnych pocitov a samoregulačné procesy, sa vie organizmus vysporiadať bez väčších problémov.  

Pravidelnú psychohygienu a „vyčistenie hlavy“  preto možno pokladať za dôležitú súčasť pestovania duševného zdravia. Podporuje naše zdravie, zlepšuje koncentráciu, pamäť a všetky duševné procesy. Zároveň posilňuje imunitu, podpisuje sa pod lepšie pracovné výkony, prehlbuje pocity prežívania radosti v akýchkoľvek vzťahoch a vedie k pocitom naplneného a šťastnejšieho života.

Psychohygiena v každodennom živote

Zaradiť priestor pre každodennú psychohygienu, sa môže zdať v dnešnom uponáhľanom svete takmer nemožné. No je naozaj taký problém ukradnúť si denne pol hodinu len pre seba?

Určite nie. Práve naopak. Takáto pol hodinka by mala predstavovať základ dennej rutiny každého z nás. Vôbec nie je sebecké na chvíľu vypnúť od práce, školy, detí či manžela. Pre zachovanie psychickej pohody je to práveže nevyhnutné.

Univerzálny návod, ako praktizovať psychohygienu v každodennom živote neexistuje. Každý človek je individuálna osobnosť a to, čo pomáha jednému, nemusí druhému. Základom je, aby vaša psychohygiena pozostávala z činností, ktoré vám spôsobujú radosť. Či už pôjde o čítanie knihy, športovanie, ručné práce alebo inú činnosť.

Príklady psychohygieny

Správna psychohygiena je vyvážená s každodenným životom. O čo viac zložitých situácií vám život nakladá, o to viac by ste si mali nájsť priestoru na venovanie sa psychohygiene. Výborným spôsobom je aj zaradenie činností, ktoré sú v kontraste s činnosťami, ktoré tvoria väčšinu času dňa. Ak máte napríklad sedavé zamestnanie, ideálnym spôsobom vypnutia je šport. Naopak, ak pracujete manuálne relaxovať môžete napríklad pri dobrej knihe.

K psychohygiene prispieva aj dostatočný spánok, zdravé stravovanie, asertívna komunikácia, finančná gramotnosť či efektívne plánovanie pracovných činností.

Vytvoriť si priestor na psychohygienu by ste sa mali snažiť naučiť aj vaše deti. Majú v škole veľa učenia? Naučte ich odreagovať sa napríklad pri športe. Športovať môžete aj spoločne a vytvoriť si tak rodinný priestor na odreagovanie sa od bežného života.

Vhodným spôsobom psychohygieny pre deti môžu byť aj rôzne záujmové krúžky. Ale pozor, nie také, ktorými sa rodičia snažia rozvíjať svoje nesplnené sny a nútia na ne deti chodiť. Správne vybrané krúžky by mali dieťa napĺňať a malo by na ne chodiť s radosťou, len tak splnia potrebný efekt.

Psychohygiena sa nám zdá byť väčšinou zbytočná, až kým sa nám postupne nezačne zosýpať celý svet a nevieme ako ďalej. A pritom preventívne zaradenie činností, ktoré nám poskytnú dostatočný priestor na odreagovanie sa od problémov každodenného života, vie mať na kvalitu života a zvládanie riešenia problémov nezaplatiteľný efekt.

Psychohygiena pomáha nájsť vnútorný pokoj, pohodu a v neposlednom rade aj zdravie, preto by mala byť neodeliteľnou súčasťou každodenného života a nemali by sme po nej siahať len vtedy, keď už  je zle.

READ MORE

Toto sú negatívne účinky kávy na organizmus

Začať deň bez voňavej šálky kávy, či vychutnať si stretnutie s priateľmi bez tohto verného spoločníka, je pre mnohých nepredstaviteľné. No ako pri všetkom, aj pri káve platí, všetko treba s mierou.

Káva hneď po rope patrí medzi najpredávanejšiu komoditu na svete. Jej obľúbenosť pramení najmä z jej stimulujúcich účinkov na ľudský organizmus. Za rozšírenie obľúbeného kávovníka do Európy sa možno poďakovať Španielom a Portugalcom, ktorí ho do Európy priniesli začiatkom 16. storočia z Etiópie.  

Ľudia sa vo vzťahu ku káve zvyknú rozdeľovať na dve hlavné skupiny. Kým tá prvá nedá na ňu dopustiť, druhá ju považuje za neskutočný hnus, ktorý navyše škodí zdraviu. Kde je teda pravda?

Ako to v mnohých prípadoch býva – niekde uprostred. O účinkoch kávy a kofeínu na ľudský organizmus sa dlhodobo vedú rôzne štúdie a diskusie, pričom ani jedna nepriniesla definitívne stanovisko, vďaka ktorému by sa bolo možné prikloniť na jednu alebo druhú stranu.

Závery jednotlivých štúdií možno zhodnotiť ako staré známe – všetkého veľa škodí. Negatívne účinky kávy na organizmus sa prejavujú pri jej nadmernej konzumácií a pitie kávy v rozumnom množstve naopak možno považovať pre organizmus za prospešné.

Káva a jej účinky na zdravie

Pozitívne účinky kávy na organizmus

Káva v primeranom množstvo má priaznivý vplyv na psychiku, pozornosť, sústredenosť a celkovú telesnú aj duševnú výkonnosť, navyše kofeín zvyšuje krvný tlak a pomáha bojovať proti únave.

Negatívne účinky kávy na organizmus

Pri nadmernej konzumácií kávy, sa môžu prejaviť ťažkosti, ktoré súvisia s nadmerným množstvom kofeínu v tele. Ide najmä o: nervozitu, celkový nepokoj, emocionálnu únavu, vysoký krvný tlak, roztržitosť, nespavosť a dokonca aj závislosť.

Mýtus menom káva s mliekom

V roku 2016 internet vo veľkom zaplavili informácie o škodlivosti kávy s mliekom, ktorým mnohí veria dodnes. Išlo pritom o vedecky nepodložené tvrdenia, ktoré mnohí odborníci, napríklad švajčiarski vedci z Nestlé, dávno vyvrátili.

Ak niekomu káva s mliekom spôsobuje tráviace problémy, nebude to v dôsledku tejto kombinácie. Na vine skôr bude potravinová intolerancia – napríklad kravského mlieka alebo laktózy.

Naopak podľa gastroenterológov je káva s mliekom odporúčaná ľuďom, ktorí majú tráviace problémy, nakoľko mlieko tlmí účinok kofeínu na sliznicu žalúdka.

Aké je optimálne množstvo kávy za deň?

Každý človek je originál, a to čo robí dobre/zle jednému, nemusí druhému. Pri účinku kávy na organizmus toto platí doslovne. Niekto má problém s nespavosťou už po jednej šálke kávy denne, naopak niekto ich vypije aj 3 a na bdelosti to vôbec nepocíti.

Práve vďaka rôznym individuálnym reakciám tela, stále vznikajú rôzne diskusie o dávke kávy (kofeínu) denne, ktoré možno považovať za optimálne a prinášajúce telu benefity. Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov zhoduje na zdravých dvoch šálkach kávy denne.  

Vzdať sa svojej obľúbenej šálky kávy v prospech svojho zdravia rozhodne nie je potrebné. Hoci diskusie o jej vplyve na organizmus sú stále diskutabilné z väčšiny vychádza káva ako víťaz. Aj keď vždy je tu isté ale.

Vyhýbať sa káve alebo obmedziť jej množstvo by mali tehotné ženy a taktiež ľudia, ktorým z istých zdravotných dôvodov (napríklad vysoký krvný tlak) jej konzumáciu lekári neodporúčajú. Dopriať si voňavú šálku blahodárneho nápoja, vie mať okrem schopnosti nabudenia organizmu aj charakter relaxačného rituálu, napríklad prestávka počas práce.

READ MORE

Čo je sebapoznanie a prečo je dôležité?

Každý človek je výnimočný a každý človek má svoju špecifickú hodnotu. Sebapoznanie a uvedomenie si svojej hodnoty predstavuje jeden zo základných pilierov k spokojnému životu.

Témou sebapoznania sa psychológovia zaoberajú už dlhé roky. Sokrates definuje sebapoznanie ako privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. O pár rokov neskôr, prišiel psychológ Daniel Goleman s nasledujúcou definíciou sebapoznania – proces postupného spoznania a uvedomenia si svojho vnútorného stavu, preferencií a intuície.

Zjednodušene možno povedať, že sebapoznanie predstavuje uvedomenie si svojej vlastnej individuality, originálnych myšlienok, skúseností a schopností. Nikde na svete nenájdeme dvoch ľudí, ktorí by boli identickí. Jednovaječné dvojičky sa možno výzorovo podobajú ako vajce vajcu, ale napriek tomu, ide o dve individuálne osobnosti s rôznymi vlastnosťami a myšlienkami.

Prečo je sebapoznanie dôležité?

Sebauvedomenie možno považovať za kľúčový kameň emocionálnej inteligencie. Človek je tvor spoločenský, a práve jeho postoj voči sebe samému sa prejaví aj v postoji voči svojmu okoliu. Pokiaľ človek nie je stotožnený sám so sebou, len ťažko zvládne akceptovať individualitu niekoho iného. Len človek, ktorý akceptuje svoju zraniteľnosť a snaží sa porozumieť sám sebe, dokáže rešpektovať pocity a emócie druhého. A je jedno, či ide o rodiča, partnera, potomka, šéfa…

Schopnosť pochopiť emócie druhého a dostatočne rozvinuté sebapoznanie sú kľúčovými faktormi úspechu vo viacerých poznaniach. O rozvoj svojej osobnosti vďaka sebapoznaniu by sa mali venovať učitelia, psychológovia, manažéri a všetci, ktorí pracujú s ľuďmi.

To, ale neznamená, že o sebapoznanie by sa mali snažiť len oni. Sebapoznanie vie pozitívne ovplyvniť život každého. Okrem iného pomáha naučiť sa žiť sám so sebou a získať tak odvahu, žiť tak, ako chcem ja sám, a nie tak, ako to odo mňa vyžadujú iní.

Ako nájsť samu seba?

Základom sebahodnotenia je uvedomiť si, že sebapoznanie by nemalo predstavovať tvrdé odsúdenie seba samého. Obviňovanie sa neprináša nikdy žiadne výsledky. Naopak, sebapoznanie by malo predstavovať poznanie svojich silných a slabých stránok a prebratie zodpovednosti za všetky svoje činy, postoje, správanie sa.

Jedinec vďaka sebapoznaniu pozná svoju motiváciu a pohnútky, ktoré ho vedú k jednotlivým činom, čo pomáha zbaviť sa neustáleho sebaobviňovania sa a podporuje rozvoj sebalásky.

Aktivity, ktoré pomáhajú zlepšiť sebapoznanie

Pracovať na sebapoznaní možno napríklad prostredníctvom nasledujúcich aktivít:

1. Vytvorenie priestoru len pre seba – snažte sa každý deň vyhradiť si istý čas, ktorý budete môcť stráviť osamote bez toho, aby vás čokoľvek rozptylovalo. Doprajte si napríklad voľnú pol hodinu pred spaním alebo naopak čas ráno predtým ako sa pustíte do povinností nového dňa. Tento čas sa pokúste stráviť bez akýchkoľvek technických vymožeností a skúste ho venovať aktivitám ako je čítanie, písanie, kreslenie, cvičenie či meditácia.  

2. Vyskúšajte mindfulness – mindfulness možno považovať ta kľúč k sebapoznaniu. Mindfulness môžete praktizovať kedykoľvek, napríklad prostredníctvom pozorného počúvania, vedomého jedenia alebo chôdze.

3. Začnite si písať denník – písanie nielenže pomáha spracovať myšlienky, ale pomáha aj vytvoriť pocit spokojnosti. Podľa viacerých výskumov pomáha spísanie svojich myšlienok na papier a spísanie vecí, za ktoré sme vďační, ale aj tých, s ktorými akurát zápasíme zvyšovať pocit šťastia a spokojnosti.  Navyše vďaka denníku sa ku svojim zážitkom a pocitom, ktoré ste vtedy cítili môžete vrátiť aj neskôr.

4. Naučte sa počúvať – byť dobrým poslucháčom znamená byť naplno prítomný v diskusii a venovať pozornosť emóciám zúčastnených ľudí. Ide o spôsob ako sa naučiť prejaviť empatiu bez toho, aby ste druhého zbytočne posudzovali. Ak sa naučíte byť dobrým poslucháčom iných, zároveň vám to pomôže ľahšie „počúvať“ aj seba.

5. Získajte rôzne pohľady – Nebojte sa požiadať o spätnú väzbu. Hoci sa môžete báť zistiť, čo si o vás iní myslia a spätná väzba môže byť občas aj skreslená, je to efektívny spôsob, ako sa môžete dozvedieť niečo o sebe. Pokiaľ zvládnete odlíšiť objektívnu spätnú väzbu od tej skreslenej a využijete získané informácie pre svoj ďalší rozvoj, pomôže vám to v procese sebapoznávania.

Sebapoznanie a zmierenie sa sám so sebou je náročný, komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje vynaloženie istej energie a snahy. No je to snaha, ktorá stojí za to nakoľko sebapoznanie má dar pozitívne ovplyvniť život.

READ MORE

Kortizol: Stresový hormón

Cítite sa často vystresovane, podráždene a nervózne? Vďaka chronickému stresu aj vaše telo pravdepodobne musí bojovať so zvýšenou hladinou hormónu kôry nadobličiek – kortizolu.

Kortizol, steroidný hormón, je nevyhnutný pre správne fungovanie tela. Stres je nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. No nie každý človek sa vie s nim vysporiadať. Pokiaľ je telo dlhodobo vystavované stresu, hladina kortizolu začne narastať až za hranice hladiny, ktorá je pre telo potrebná. Vysporiadať sa s jeho dlhodobým nadbytkom je pre telo enormná záťaž, o čom môže dať postupne vedieť viacerými zdravotnými problémami.

Čo je to kortizol

Kortizol je hormón, ktorý ovplyvňuje činnosť mnohých buniek a tkanív v ľudskom tele. Hormón sa tvorí v nadobličkách a vďaka svojej hlavnej funkcii – pomoci organizmu vyrovnať sa so zaťažujúcou situáciou, sa nazýva aj stresový hormón.

Medzi jeho ďalšie hlavné funkcie zaraďujeme: ovplyvňovanie látkovej premeny a činnosti imunitného, srdcovocievneho aj centrálneho nervového systému.

Hladina kortizolu v krvi sa počas dňa mení. Najvyššia je ráno, kedy je potrebné prebrať organizmus z odpočinku k dennému fungovaniu a najnižšia je večer, aby si organizmus mohol oddýchnuť.

Faktory zvyšujúce hladinu kortizolu

Prirodzená hladina kortizolu je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu. Jeho dočasná zvýšená produkcia nastáva pri situáciách, kedy sa organizmus cíti v ohrození.  Dlhodobé vylučovanie kortizolu do organizmu najčastejšie spôsobujú:

• chronický stres,
• syndróm vyhorenia,
• nedostatok spánku,
• chronické ochorenia, infekcie, úrazy, operácie,
• nadmerné fyzické preťažovanie,
• životné traumy.

Prejavy nadbytku kortizolu v organizme

Nadbytok kortizolu v organizme sa najčastejšie prejaví niektorými z nasledujúcich príznakov:

• priberanie na hmotnosti, najmä v oblasti pása,
• zaokrúhlenie tváre (mesiačiková tvár),
• akné,
• horšie sa hojenie rán,
• poruchy spánku, únava, podráždenosť,
• vysoká hladina cukru v krvi,
• výraznejšie ochlpenie na tvári,
• nepravidelný menštruačný cyklus.

Podobné príznaky sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí sú liečení kortikoidmi – lieky obsahujúce kortizol, ktorých využitie je pri niektorých zdravotných problémoch nevyhnutnosťou.

Ako znížiť hladinu kortizolu

Hladinu kortizolu v organizme možno znížiť aj prirodzene úpravou svojho životného štýlu. Vyskúšajte zapojiť do každodenného života niektoré z nasledujúcich odporúčaní:

1.     Nepreháňajte to s konzumáciou kofeínu.

2.     Sledujte komédie a zábavné programy.

3.     Doprajte telu dostatok vitamínu C.

4.     Relaxujte alebo meditujte.

5.     Počúvajte hudbu.

6.     Dodržiavajte pitný režim.

7.     Doprajte si dostatok sexu.

8.     Nezabúdajte na dostatok kvalitného spánku.

Hypokorticizmus

Hoci sa zvyčajne stretávame skôr s nadbytkom kortizolu v organizme, v prípade chronickej nedostatočnosti obličiek, môže mať organizmus problém zabezpečiť dostatok kortizolu pre svoje správne fungovanie. Táto porucha je však veľmi vzácna.

Jej hlavnými symptómami sú: neschopnosť tolerovať stres, slabosť, únava, nevoľnosť, vracanie, hnačky a nespavosť.

Crushingov syndróm

Na rozdiel od Hypokoticizmu, Crushingov syndróm je porucha pri ktorej dochádza v tele k nadmerne zvýšenej produkcii hormónu kôry nadobličiek – kortizolu. Ide o taktiež veľmi zriedkavé ochorenie, ktorého pôvodcom sú buď nádor kôry nadobličiek alebo nádor podmozgovej žľazy.

Kortizol je pre telo nesmierne dôležitý hormón, bez ktorého by vedelo len ťažko správne fungovať. Extrémne dôležité však je, aby jeho hladina bola optimálna, nakoľko aj jeho prílišná tvorba aj znížená tvorba sa vedia nepriaznivo podpísať na celkovom fungovaní organizmu.

READ MORE

Workoholik: Ako zistiť, či ste závislý na práci

Závislosť na alkohole, drogách či nakupovaní sú úplne bežné známe závislosti. No závislosť na práci ešte stále mnoho ľudí nepovažuje za problém. Lenže medzi pracovitosťou a workoholizmom je len tenká čiara.

Viete, kedy svoju vášeň pre prácu môžete považovať za pracovitosť a kedy si už koledujete o problém s názvom workoholizmus?

Workoholizmus ide ruka v ruke s dnešnou uponáhľanou dobou a vysokými pracovnými nárokmi. Hoci v minulosti bol považovaný za pozitívny prínos zamestnanca vo vzťahu k práci, dnes si už aj mnohí zamestnávatelia uvedomujú jeho škodlivosť.

Typický workoholik má tieto príznaky

Ako je tomu pri iných závislostiach, aj pre workoholikov, je typické nepriznať si svoj problém. Ak sa teda niekto sám vyhlasuje za workoholika, môžete si byť takmer na sto percent istý, že týmto problémom netrpí. No ak niekto trávi v práci väčšinu svojho času, pričom oprávnenosti výčitiek svojho okolia ohľadne prehnaného pracovného nasadenia nerozumie, znamená to rozsvietenie červenej kontrolky.

Najčastejšími prejavmi workoholizmu sú kladenie práce v živote na prvé miesto, strata pojmu o čase a realite, strata záujmu o koníčky, rodinu a priateľov.

Základný rozdiel medzi pracovitosťou a workoholizmom predstavuje schopnosť nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Kým pracovitý človek i dokáže aj napriek zvýšenej pracovnej záťaži nájsť čas na súkromný život, workoholikov súkromný život ide postupne do úzadia.

Hlavným problémom workoholika je presvedčenie, že všetku prácu zvládne najlepšie on sám, preto ju nemôže za neho spraviť niekto iný. Popri vysokej pracovnej aktivite taktiež dlhodobo zanedbáva duševnú hygienu, čo sa prejaví zvýšenou podráždenosťou.

Workoholizmus a pracovné vyhorenie

Vysoké pracovné nasadenie a nedostatok priestoru na duševný reset sa postupne či si to človek uvedomuje alebo nie začne prejavovať aj na jeho zdravotnom a psychickom stave. V prípade neriešenia prvotných príznakov môže tento životný štýl vyústiť až do syndrómu vyhorenia. Tento stav môžeme charakterizovať ako stav maximálnej psychickej vyčerpanosti, ktorý vychádza z dlhodobého stresu, prehnaného zapálenia pre prácu a precenenia svojich vlastných schopností.

Najefektívnejším spôsobom ako predísť vzniku syndrómu vyhorenia je začať s liečbou workoholizmu ešte pred jeho vypuknutím.

Workoholik a vzťahy

Workoholik má problém nájsť si čas na súkromný život, respektíve súkromný život nikdy nebude pre neho prioritou. Namiesto priateľov a rodiny bude mať u neho prednosť vždy práca. Nevadí, že manželka oslavuje narodeniny, dieťa má dôležité vystúpenie, pokiaľ sú tu neodkladné pracovné povinnosti, ktoré sú tu takmer vždy, budú mať prednosť.

Navyše sprievodným javom workoholizmu sú aj podráždenosť a nervozita, ak sa k nim pridajú výčitky zo strany známych ohľadne prehnaného pracovania hádka je na svete.

Ako aj iní závisláci, ani workoholici si to neuvedomujú, ale ich závislosť má negatívny vplyv na ich vzťahy a v prípade včasného neriešenia môže viesť až k ich rozpadu.

A smútok z rozpadu vzťahu či rodinné problémy môžu byť následne len ďalším podnetom k zvýšeniu miery workoholizmu.

Workoholizmus je choroba

Psychológovia považujú workoholizmus za druh závislosti či dokonca chorobu, ktorá má svoje štádiá a príznaky. Podľa jeho závažnosti ho rozdeľujeme do 3 štádií:

• Skoré štádium – neustále myslenie na prácu, nadčasy, odmietanie dovolenky
• Stredné štádium – úplné pohltenie prácou bez akéhokoľvek spoločenského života a odpočinku. Zdravotné problémy ako nespavosť, podráždenosť, výpadky pamäte
• Neskoré štádium – negatívne prejavy, ako silné bolesti hlavy, krku, chrbtice, tráviace problémy, neschopnosť sústrediť sa, vysoký krvný tlak, dôsledkom čoho môže nastať infarkt či mozgová príhoda.

Workoholizmus a liečba

Workoholik sa nevylieči tak, že prestane pracovať. Základom liečby je prehodnotenie postoja k práci a upravenie životných priorít.

Zároveň je dobré aj odhaliť príčinu, ktorá viedla k rozvoju workoholizmu. Workoholizmus totiž nevzniká len tak sám od seba. Zvyčajne ide o snahu o útek od iných problémov – napríklad v rodine, vo vzťahu. S odhalením príčiny vzniku workoholizmu a jej odstráneniu môže pomôcť návšteva psychológa.

READ MORE

Toto sú typy osobností, ktorým sa je lepšie vyhnúť

Aj vy ste už zažili situáciu, kedy ste s niekym strávili len pár minút a mali ste pocit akoby z vás vysal všetku energiu? Alebo ste po začatí rozhovoru mali chuť utiecť kade ľahšie?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čím to je, že s niekým strávite len pár minút a cítite sa úplne bez energie a naopak niekto druhý vás už za pár minút dokáže nabiť neskutočnou energiou? Každý človek má svoje špecifické vyžarovanie, ktorým pôsobí na okolie. Kým niekto oplýva vlastnosťami, ktoré druhého dobijú optimizmom, naopak niekto iný môže mať súbor vlastnosti, ktoré druhého doslova vyšťavia. Za najväčších žrútov energie možno považovať jednu z nasledujúcich 7 typov osobností:

Osobnosť typu A

Táto osobnosť oplýva množstvom vytrvalosti, horlivosti a často aj odvahy. Verí, že v živote je možné dosiahnuť všetko, čo si zaumieni, stačí, že urobí všetko preto, aby to dosiahla. Nemá problém ísť aj cez mŕtvoly, pretože sa riadi heslom, všetko čo treba urobiť je bojovať a tlačiť na pílu. Tento typ osobnosti sa nikdy nezmieri s tým, že niektoré veci v živote sú mimo našu kontrolu a človeku nezostáva nič iné, ako sa s nimi zmieriť.

Arogantná osobnosť

Arogantní ľudia sú zvyčajne slabí a plytkí. Výskumy ukázali, že najčastejšie ide o ľudí, ktorí majú nízke sebavedomie a veľkú túžbu mať zručnosti, ktoré im chýbajú, napríklad zmysel pre humor. A vychádzať s takými ľuďmi si vyžaduje množstvo vynaloženej energie.

Pokorná osobnosť

Pravá pokora je krásna cnosť, ktorá stojí za obdiv. No smutným faktom je, že pravá pokora existuje len málo a väčšina ľudí, ktorí sa navonok snažia prezentovať pokorne, len hrá divadlo. Motiváciu tohto typu osobnosti je našťastie po chvíli ľahké prekuknúť. Zvyčajne ide o snahu získať uznanie za niečo a prestíž.

Osoba go-getter

Táto osobnosť reprezentuje ľudí, ktorí riadia svoje vlastné podniky a často oplývajú podobnou vytrvalosťou a nebojácnosťou ako osoby typu A. Ich vytrvalosť je obdivuhodná, no zvyčajne im chýba schopnosť vedieť spoznať, kedy treba zaradiť spiatočku či spomaliť. Svojím správaním preto negatívne ovplyvňujú spolupracovníkov, čo v mnohých prípadoch vedie až k strate tímu ľudí, ktorý mali okolo seba.

Úspešná osobnosť

Byť úspešný je obdivuhodné. No pokiaľ úspech prerastie človeku cez hlavu, nevie si dopriať chvíľu voľna, stráviť čas s priateľmi alebo rodinou, na jeho vzťahy to má značne negatívny dopad.

Osoba, ktorá robí všetko pre šťastie druhých

Robiť druhých šťastnými je krásne. No treba si uvedomiť, že nikdy nemožno vyhovieť všetkým. Výmeny názorov a odlišné pohľady patria k životu. No tento typ osobnosti spraví všetko preto, aby sa im vyhol a aby druhá strana bola spokojná a aj keď s niečím nesúhlasia. V mnohých prípadoch postupne toto správanie prerastie až do využívania pasívnej agresie.

Kontrolór

Kontrolóri sú osoby, ktoré potrebujú mať pod kontrolou vždy a všetko. Potrebujú byť pánom situácie a mať dokonalý prehľad o tom, čo robia ich blízky. A to vie ich okolie doslova udusiť.

Spoznali ste v nasledujúcich opisoch niekoho zo svojho okolia? Alebo ste sa v nich spoznali vy sami? Medziľudské vzťahy a každodenná komunikácia sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Uvedomenie si vlastných negatívnych osobnostných čŕt, ktoré ich ohrozujú a snaha o ich elimináciu, sa pozitívne prejavia na akomkoľvek vzťahu, či už osobnom alebo pracovnom.

READ MORE

Časté močenie: 7 netradičných dôvodov, prečo utekáte neustále na záchod

Ste zdravý, ale napriek tomu máte pocit že chodíte na toaletu príliš často? Možno je za tým jeden zo siedmich netradičných dôvodov.

Hoci by sa mohlo zdať že jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje frekvenciu močenia je objem prijatých tekutín, nie je to úplne pravda. Okrem pitného režimu a zdravia močového traktu, môžu ovplyvniť časté močenie aj ďalšie faktory, ako sú prijatá potrava, stres alebo dokonca počasie.

Priemerný človek navštívi toaletu 5 až 7 krát denne, pričom za normálnu ešte možno považovať frekvenciu močenia v rozsahu od 4 do 10 krát za deň.

Ak máte pocit, že chodíte na toaletu pričasto a pritom vyšetrenia neukázali žiadny zdravotný problém, za zvýšenou frekvenciou močenia, môže byt jeden z nasledujúcich dôvodov:

1. Vaše telo tvorí v porovnaní s inými viac moču

Telo niektorých ľudí môže vytvoriť až 5 krát viac moču ako je bežný priemer. Dôvodom zvyčajne je pitie príliš veľkého množstva tekutín alebo užívanie niektorých liekov.

1. Ste neustále v strese

Viacero štúdií ukázalo že stres môže mať vplyv na frekvenciu močenia. Keď je telo v strese, zvyšuje sa hladina kortizolu, čo môže mať za následok zvýšenú tvorbu ďalších hormónov, ktoré regulujú potrebu močenia.

1. Zjedli ste potravinu, ktorá má vplyv na činnosť močového mechúra

Tak, ako niektoré potraviny ovplyvňujú činnosť žalúdka a pažeráka, existujú aj potraviny, ktoré vplývajú na činnosť močového mechúra. Ide napríklad o korenisté a kyslé jedlá alebo jahody.

1. Pijete nevhodné tekutiny

Nápoje s obsahom alkoholu alebo kofeínu majú diuretický účinok, čo znamená, že zvyšujú potrebu močenia.

1. Je vám zima

Keď je telu chladno, spustí obranný mechanizmus v podobe stiahnutia ciev dolných končatín s cieľom dostať krv do jadra tela. Tým vzniká  tlak, ktorý sa telo následne snaží neutralizovať zbavením sa prebytočných tekutín.

1. Ste dehydrovaný

Znie to síce zvláštne, ale nedostatok tekutín, môže viesť k zvýšenej potrebe močenia. Moč, ktorý telo tvorí v čase, keď má nedostatok tekutín, je totiž koncentrovanejsi vďaka čomu je na močový mechúr dráždivejší účinok.

1. Vás močový mechúr je malý

Močový mechúr priemerného človeka zadrží približne 2 šálky tekutín. No niektorí ľudia sa prirodzene rodia s menším močovým mechúrom. A ten jednoducho nemá šancu udržať veľké množstvo tekutiny, a preto musia močiť častejšie než iní.

Príliš časté močenie vie byť otravné. Zmierniť tento problém môžu pomôcť nasledujúce návyky:

1. Sledujte reakcie svojho tela – pozorujte svoje stravovacie a pitné návyky a ich súvis so zvýšenou potrebou močenia.
2. Zamerajte sa na zníženie stresu vo svojom živote.
3. Trénujte svoj močový mechúr – snažte sa neísť na WC hneď, ako sa objaví prvé nutkanie, ale skúsiť vydržať napríklad ešte aspoň 5 minút a postupne každým dňom tento interval o niečo predĺžiť.

Pôvodcom častého močenia nemusí byť len zdravotný problém, aj keď vyšetrenie by ste nemali odkladať, najmä pokiaľ je časté močenie spojené s bolesťami či krvou v moči.

Pokiaľ odborné vyšetrenia neodhalia žiadnu príčinu spôsobujúcu časté močenie, mali by ste sa zamyslieť nad svojím životným štýlom a negatívnymi faktormi, ktoré môžu mať vplyv na jeho frekvenciu.

V niektorých prípadoch je síce ovplyvniť častosť močenia nemožné a nezostane vám nič iné len sa s ňou zmieriť, no naopak  niekedy môže stačiť zmeniť na svojom životnom štýle len jednu maličkosť.

READ MORE

Rozhodnutie prestať piť alkohol zmení váš spoločenský život. K lepšiemu.

Alkohol tvorí neoddeliteľnú súčasť spoločenského života mnohých Slovákov. Pripíjame si spolu na úspech, životné jubileá, debatujeme pri pivku alebo víne. Napriek dlhej spoločenskej tradícií, ktorú alkohol na Slovensku rozhodne má, sa čoraz viac ľudí stáva úplnými abstinentmi. Aká je ich motivácia a aký má rozhodnutie stať sa “nepičom” alkoholu dopad na ich spoločenský život?

Hoci u mladistvých pozorujeme smutný trend stále skoršieho zoznamovania sa s alkoholom a jeho prehnanú konzumáciu, medzi strednou generáciou sa postupne, podobne ako vegánstvo a podobné “lahôdky”, začína rozmáhať trend úplného zdržania sa akýchkoľvek alkoholických nápojov. Motivácia k zdaniu sa pitia je rôzna, najčastejšie sa spája s nespokojnosťou so životom a s cieľom zamerať sa na zdravší životný štýl.

Všetci, ktorí sa rozhodli pre abstinenciu, sa zhodujú, že najmä začiatky boli ťažké a vyžadovali si pevnú vôľu. Navyše, rozhodnutie zdať sa konzumácie alkoholu sa v ich okolí stretlo poväčšine s nepochopením a v zásadnej miere ovplyvnilo ich spoločenský život. Ako najväčšie zmeny v spoločenskom živote zástancovia abstinencie uvádzajú:

1. Spoznáte svojich skutočných priateľov: Ak sa rozhodnete prestať piť, mnoho vašich priateľov vás bude považovať za človeka, ktorý sa rozhodol kaziť partiu a môže sa stať, že postupne s vami niektorí priatelia prestanú tráviť čas. Vďaka tomu spoznáte priateľov, s ktorými vás spája viac ako len spoločné alkoholové “nespomienky”.
2. Zistíte, že výhovorka bol som opitý, je otravná: Človek, ktorý má alkoholom otupené zmysly, ľahko spraví niečo, čo by v triezvom stave nikdy nespravil. Na druhý deň sa so svojím správaním nestotožňuje a ospravedlňuje ho známou vetou “Bol som opitý.“ Keď prestanete s pitím, znamená to úplné sa vyhnutie podobným situáciám a nestotožnenie sa so situáciou, ktorú vám niekto iný vysvetlí touto výhovorkou.
3. Zistíte, že sa nestotožňujete so správaním sa niektorých svojich priateľov: Pokiaľ budete pravidelne triezvy v spoločnosti priateľov posilnených alkoholom, ľahko sa môže stať, že sa vám ich alkoholové ja nebude páčiť a budete sa hanbiť za ich správanie.
4. Naučíte sa, ako sa zabaviť aj bez alkoholu: Pokiaľ alkohol nebude jediným spúšťačom zábavy, spoznáte množstvo spoločenských aktivít, vďaka ktorým sa dá zabaviť aj bez alkoholu. Taký bowling, kalčeto, šípky a iné hry vedia vytvoriť výbornú zábavu aj bez toho, aby ste ju potrebovali vybičovať lahodným nápojom.
5. Budete sa musieť naučiť odpovedať na neustále otázky typy, či naozaj si nedáte aspoň jeden pohárik: Mnohí hostitelia sú neodbitní a odmietnutie pohárika považujú za neslušnosť. Ak sa rozhodnete pre úplnú abstinenciu, budete sa musieť pripraviť na neustále vysvetľovanie, prečo si nedáte ani jeden pohárik.

Každá minca má dve strany, a tak aj rozhodnutie sa úplne vzdať pitia alkoholu so sebou prináša výhody aj nevýhody. Ak sa niekto nedokáže zabaviť bez toho, aby vypil čo i len kvapku alkoholu, je to smutné. Zábava by predsa nemala byť zložená zo zážitkov, na ktoré si na druhý deň ani nespomenieme, alebo pri troche šťastia si spomenieme len vďaka fotografiám.

No zároveň aj úplne zrieknutie sa všetkých druhov alkoholu, vrátane vína a piva, je mnohými považované za druhý extrém. Čo myslíte, je vhodné riadiť sa heslom, keď je všetko s mierou je to poriadku a občasné posedenie pri dobrom poháriku piva či vína ešte nikoho nezabilo, alebo sa prikláňate k trendu úplnej abstinencie?

READ MORE

Pochybujete o vlastných schopnostiach? Môžete mať “Impostorov syndróm”

Pochybujete pravidelne o svojich schopnostiach a všetky životné úspechy pripisujete len hlúpemu šťastiu? Možno aj vy trpíte syndrómom podvodníka.

Impostorov syndróm označuje psychický stav, kedy človek pochybuje o nároku na dosiahnutý úspech. S podobnými pocitmi sa podľa odhadov aspoň raz za život stretlo až 70 % ľudí.

Pojem Impostorov syndróm prvýkrát použili psychológovia Pauline Rose Clance a Susanne Imes, ktorý pocity podvodu spájali s čisto ženským pohlavím. Neskoršie výskumy ukázali, že s týmto syndrómom sa môžeme stretnúť u rôznych ľudí, bez ohľadu na pohlavie, vek, vzdelanie či zamestnanie.

Ľudia trpiaci Impostorovým syndrómom pripisujú svoje úspechy  faktorom ako je šťastie, sympatie, dobrá zhoda okolností a podobne. Celý svoj život a úspechy považujú za podvod a žijú v neustálom strachu z odhalenia podvodu.

Typy Impostorovho syndrómu

S rozvojom Impostorovho syndrómu sa najčastejšie stretávame u nasledujúcich typov osôb :

Perfekcionista

Perfekcionisti sú ľudia, ktorí si na seba nakladajú privysoké nároky a práve preto, je spojenie perfekcionizmu a impostorovho syndrómu veľmi častý jav. Prípadný úspech dokáže perfekcionistov uspokojiť len zriedka, nakoľko vždy majú pocit, že veci mohli urobiť ešte lepšie.

Supermam/superwoman

Títo ľudia sú zaťažení na potvrdení svojho úspechu. Neustále majú pocit, že pracovať sa dá aj lepšie a ťažšie, preto pravidelne ostávajú v práci dlhšie s presvedčením, že gro práce stojí len a len na nich.

Rodený génius

Tento typ ľudí považuje dosahovanie vysokých štandardov za prirodzenú vec a ak na niečom musia tvrdo pracovať, považujú to za zlyhanie.

Individualista

Individualiti sú ľudia, ktorí sa za každú cenu snažia zvládnuť všetko sami a prípadnú pomoc odmietajú. V opačnom prípade by mali pocit, že zlyhali.

Expert

Ide o najznámejší typ syndrómu podvodníka. Títo ľudia majú pocit, že svojho zamestnávateľa pred prijatím na svoje pracovné miesto podviedli, pretože sa nepovažujú za dostatočne skúsených na vykonávanie svojej práce.

Ako si poradiť s impostorovým syndrómom?

Impostorov syndróm môže vo veľkej miere negatívne ovplyvňovať váš život a viesť k rozvoju pocitov úzkosti. Boj so svojím vlastným presvedčením je zložitý a mnoho pocitov vzniká podvedome bez toho, aby sme si ich uvedomovali. Ak máte pravidelne pochybnosti o svojich kvalitách a úspechu, vyskúšajte do života zaradiť niektoré z nasledujúcich odporúčaní :

1. Podeľte sa o svoje pocity – porozprávajte sa o svojich pocitoch s osobou, ktorej dôverujete.
2. Zamerajte sa na ostatných – skúste sa zamerať na pomoc osobe, ktorá trpí podobnými pocitmi neschopnosti.
3. Zhodnoťte svoje schopnosti – napíšte si svoje sebahodnotenie a všetky dosiahnuté úspechy a obe skupiny navzájom porovnajte.
4. Prestaňte sa porovnávať s inými – zamerajte sa na fakt, že každý človek je originál a vyniká v niečom inom, to, čo ide vám, nemusí ísť iným a naopak. A tak je to správne, neodsudzujte sa za to.
5. Redukuje používanie sociálnych sietí – nadmerné používanie sociálnych sietí a porovnávanie sa s ideálnymi online životmi iných, môže napomáhať k rozvoju pocitu menejcennosti.
6. Prestaňte bojovať so svojimi pocitmi – prijmite svoje pocity a snažte sa pochopiť, čo ich spôsobuje.

Ak sa cítite ako podvodník, znamená to, že vo svojom živote ste dosiahli istý úspech. Prestaňte sa podceňovať a pripisovať ho šťastiu. Buďte vďačný za to, že ste v živote tam, kde ste a za to, že ste sa tam dostali. Nebojte sa občas, užiť si svoju chvíľku slávy a uznania.

READ MORE

Nešťastie a smútok: Hľadajte za tým sociálne siete

Sociálne siete sa stali veľkým fenoménom dnešnej doby. Pomaly  nenájdeme človeka vo veku od 14 do 40 rokov, ktorý má prístup na internet a nemá profil aspoň na jednej zo sociálnych sietí. Len na samotný Facebook sa vo svete denne prihlási asi miliarda ľudí. Aj vďaka tomu majú sociálne siete čoraz väčší vplyv na náš každodenný život.

Či si to priznáme alebo nie, sociálne siete vo veľkej miere zmenili fungovanie medziľudských vzťahov. Na jednej strane nám pomáhajú cítiť sa bližšie ľuďom vzdialeným aj niekoľko tisíc kilometrov, no na strane druhej, často nás vedia vzdialiť od ľudí, ktorí sú od nás len pár metrov.

Vplyv sociálnych médií na vzťahy a psychické zdravie ľudí je otázka, ktorá sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do popredia. Aj preto postupne vzniklo viacero štúdií, ktorých úlohou bolo priniesť  jednoznačnú odpoveď na túto neľahkú otázku.

Štúdia #Statusofmind v roku 2017 skombinovala výsledky iných štúdií zameraných na vplyv sociálnych sietí na psychiku človeka a s výsledkami vlastného prieskumu realizovaného medzi 1500 respondenti vo veku od 14 do 24 rokov. Cieľom bolo vyhodnotiť vplyv najobľúbenejších sociálnych sietí – Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter a YouTube na psychické zdravie mladých ľudí. Výsledky štúdie priniesli viacero zaujímavých záverov.

Ako jediná sociálna sieť s čisto pozitívnym účinkom na psychické zdravie sa v prieskume ukázala sociálna sieť YouTube, naopak najnegatívnejší vplyv má Instagram, najmä vďaka svojej schopnosti vytvorenia nereálnej, idealistickej predstavy o perfektnom živote a výzore.

Negatívny vplyv sociálnych sietí

Prieskum ukázal, že sociálne siete majú vyššiu mieru návykovosti ako cigarety alebo alkohol a ich nadmerné používanie možno priamo spojiť s nárastom úzkosti, depresie a nedostatku spánku. Pravidelné sledovanie dokonalých fotiek priateľov, ich pracovných a životných úspechov a neustále porovnávanie sa s inými, vedie k poklesu sebavedomia a v labilnejšom človeku môže vyvolať pocit menejcennosti a životného neúspechu.

Okrem toho, ľahkosť online kontaktu postupne nahrádza pravidelné osobné rozhovory, čo vedie k pocitom osamelosti. Hoci má človek na sociálnych sieťach aj stovky priateľov, v reálnom svete môže mať problém nájsť jedného, ktorý mu je ochotný venovať svoj čas.

Navyše viacerí respondenti sa priznali, že sa v noci zobudia, aby mohli skontrolovať nové správy na sociálnych sieťach, čo vedie k zhoršeniu kvality spánku. Nedostatok spánku, sa najmä u mladších ľudí, môže vo veľkej miere podieľať na zhoršení duševného zdravia.

Pozitívny vplyv sociálnych sietí

Samozrejme, každá minca má dve strany, a tak aj sociálne siete majú okrem negatív, aj svoje pozitíva.

Za najväčšie možno považovať jednoduchú dostupnosť a šíriteľnosť informácií. Ale aj tu platí, že netreba veriť všetkému, čo sa objaví na sociálnych sieťach a informácie treba vedieť rozumne spracovať.

Ďalším pozitívom je možnosť stať sa členom komunity s rovnakými problémami alebo koníčkami a spoznať nových ľudí.

Sociálne siete sú super výmysel a vo veľkej miere vedia priniesť do nášho života niečo pozitívne. No treba si uvedomiť, že by v žiadnom prípade nemali byť náhradou za plnohodnotný spoločenský život. Mali tvoriť len nevyhnutnú časť nášho života a rozhodne by nemali byť hlavnou náplňou trávenia voľného času. Život “tam vonku” je zaujímavý a prináša možnosť zažiť množstvo zážitkov, na ktoré si s radosťou spomenieme ešte aj o niekoľko rokov.

READ MORE

Wim Hof metóda: Postup ako na to

Wim Hof, dobrodruh, ktorý je držiteľom viacerých zápisov do Guinessovej knihy rekordov, je známy svojou nezvyčajnou schopnosťou zvládať nízke teploty. Jeho  dychová technika s názvom Wim Hof Metod má za cieľ naučiť ľudí ako ovládať svoje telo a dosiahnuť výnimočné ciele.

Hof pravidelne spolupracuje s viacerými vedeckými pracovníkmi s cieľom dokázať, že ním vyvinuté techniky sú prínosom pre zdravie. V súčasnosti stále prebieha viacero štúdií, ktorých cieľom je pochopiť fungovanie metódy a jej fyzikálne účinky na ľudský organizmus.

Ako na metódu Wim Hof

Wim Hof metóda sa skladá z 3 častí: dýchacie cvičenie, nastavenie mysle a otužovanie chladom. Naučiť sa ju je možné doma pomocou oficiálneho online video kurzu, prípadne s pomocou certifikovaného inštruktora.

Po prihlásení sa do online kurzu budete postupne vykonávať techniky a cvičenia prostredníctvom video lekcií. Všetky techniky a cvičenia sú dôkladne vysvetlené a demonštrované. Kurz zahŕňa dychové cvičenia, meditáciu a studené tréningy. Náročnosť kurzu sa postupne zvyšuje.

Základný tréning cvičenia prebieha nasledovne:

1. Nájdite si pohodlné miesto, kde budete mať pokoj. Pri cvičení môžete sedieť alebo ležať na chrbte. Nikdy necvičte počas jazdy v dopravnom prostriedku.
2. Keď sa budete cítiť pokojne, môžete začať s dýchacím cvičením. Ide o hlboké dýchanie v rovnakom tempe. Nadýchnite sa ústami naplno a následne vydýchnite časť vzduchu. Pri nadychovaní by ste mali cítiť ako sa vaše brucho nafukuje a pri výdychu naopak svoj objem zmenšuje. Opakujte 30 až 40 krát.
3. Potom ako dokončíte hlboké dýchanie, zadržte dych a držte podľa toho koľko zvládnete. Dobre sa tento krok cvičí so zavretými očami. Ak ste zvedavý, koľko vydržíte so zadržaním dychom, môžete si predtým nastaviť stopky.
4. Zhlboka sa nadýchnite a následne zadržte dych na 10 až 15 sekúnd.
5. Kroky od 1 po 4 zopakujte 3 krát.
6. Po vykonaní troch cyklov dýchania, môžete cvičenie zakončiť meditovaním alebo pokojným sedením (ležaním) so zavretými očami. Nesnažte sa po cvičení hneď prudko vstať, doprajte si čas.

Výhody metódy Wim Hof

Na svojej internetovej stránke Wim Hof demonštruje nasledujúce prínosy praktizovania svojej metódy:

• posilnenie imunitného systému,
• zlepšenie koncentrácie,
• zlepšenie duševnej pohody,
• zvýšenie energie,
• zmiernenie niektorých príznakov depresie,
• zmiernenie stresu,
• zlepšenie spánku.

Hoci vedecké štúdie ohľadom Wim Hof metódy postupne pribúdajú, ak sa rozhodnete pre jej vyskúšanie, nemali by ste zabúdať, že výskum ešte stále pokračuje a existujú potenciálne riziká spojené s touto metódou. Wim Hof na svojej stránke upozorňuje, aby ste cvičenie vždy vykonávali na bezpečnom mieste a nikdy nie pred činnosťami ako sú plávanie, potápanie, šoférovanie  alebo hocijaká iná činnosť, pri ktorej by mohlo byť nebezpečné, ak by ste dočasne zoslabli.

Techniku by ste mali používať maximálne opatrne a so zodpovedným prístupom k svojmu zdraviu. Ak máte vo svojej anamnéze respiračné problémy, mozgovú príhodu, problémy s tlakom, so srdcom alebo užívate akékoľvek lieky, metóde Wim Hof by ste sa v záujme vlastnej bezpečnosti mali vyhnúť. Aj v prípade akýchkoľvek iných zdravotných problémov je vhodné poradiť sa pred skúšaním tejto metódy o jej bezpečnosti so svojím lekárom.   

READ MORE

Syndróm vyhorenia: Ako zistiť, či ste na pokraji zrútenia (test)

Syndróm vyhorenia alebo tiež exhaustívny syndróm je moderným duševným ochorením, ktoré má úzky súvis s dnešnou uponáhľanou dobou a vysokými nárokmi, ktoré sú kladené na zamestnancov. Je dôležité uvedomiť si, že je jednoduchšie  mu predchádzať, ako ho liečiť. Ako zistiť, či ohrozuje jeho vznik aj vás alebo máte tlak svojich povinností pod kontrolou?

Syndróm vyhorenia (z angl. „Burnout Syndrome“) je stav vyčerpania vychádzajúci z chronického stresu. Ide o stav celkového vyčerpania, teda psychického, fyzického aj emočného. Organizmus takto dáva najavo emocionálne preťaženie v súvislosti s vysokou pracovnou preťaženosťou.

Vyskytuje sa väčšinou u povolaní, pri ktorých je nevyhnutná komunikácia s ľuďmi a vyžaduje sa empatické cítenie, ale aj u povolaní, kde je na človeka vyvíjaný obrovský psychický nátlak a vyžaduje sa od neho neustále podanie maximálneho výkonu.

Vyhorenie: Ohrozené povolania

Najrizikovejšou skupinou sú pedagógovia a lekári, nakoľko sa od nich očakáva ústretové a príjemné správanie, podanie pomocnej ruky, avšak neberie sa ohľad na ich vlastnú náladu. Ďalšími ohrozenými povolaniami sú: ošetrovateľský personál, psychológovia a psychoterapeuti, sociálni pracovníci, recepčné, asistentky, ale napr. aj zamestnanci lekární, letušky, či pracovníci tzv. „call centier“ a manažéri pracujúci vo vysokom pracovnom tempe.

So syndrómom vyhorenia sa ale môžeme stretnúť aj u mamičky na materskej dovolenke, či dokonca v partnerskom vzťahu. Nejde teda vždy len o vzťah k nejakej činnosti, ale môže ísť aj o vzťah k osobe.

Syndróm vyhorenia vo vzťahu

Je úplne bežný, ak to už ďalej s vašim partnerom nezvládate a máte pocit, že váš vzťah je práca na plný úväzok.

Vyhorenie v práci

Najbežnejšia situácia výkonných, kažodenne vystresovaných zamestnancov, ktorých život definuje workoholizmus.

Syndróm vyhorenia u učiteľov

Jedno z najťažších a nedocenených povolaní je učiteľ. Práca s deťmi, ale aj dospelými znamená vysoké tempo, dlhé hodiny a stresové prostredie.

Vyhorenie na materskej “dovolenke”

Materská dovolenka má s dovolenkou pramálo spoločné. Starať sa o dieťa je veľmi náročná a zodpovedná úloha. Vyhorenie je relatívne časté, najmä ak máte sa sebou ďalšie dieťa alebo ste na materskej a rodičovskej niekoľko rokov. Stratíte kontakt s bežným svetom, váš život sa točí len okolo dieťaťa.

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia

Aj napriek tomu, že existujú špecifikované rizikové povolania, neznamená to, že sa syndróm vyhorenia nemôže objaviť u osoby pracujúcej v inom povolaní. Tento syndróm môže postihnúť každého z nás. Príčiny jeho vzniku bývajú rôzne.

Medzi najčastejšie patria:

• rodinné problémy,
• stres v práci,
• prepracovanosť – vysoká zaťaženosť prácou,
• strach zo straty zamestnania,
• pocit menejcennosti v spoločnosti,
• mobbing,
• zlá tímová práca.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Prejavy syndrómu vyhorenia sú rôzne, od psychických až po fyzické, a závisia od miery jeho závažnosti. Čím viac času a energie nám daná činnosť (osoba) zaberá, tým sú aj prejavy silnejšie. Syndróm vyhorenia zvyčajne negatívne postihuje osobnosť človeka a komplexne zasahuje rôzne oblasti: fyziologickú, emocionálnu, sociálnu, ako aj kognitívnu.

Niekedy môže byť ťažké rozpoznať, či u človeka ide o stav spôsobený chronickým stresom alebo už ide o vyhorenie. Všeobecným znakom vyhorenia je, že postihnutý jedinec  stráca motiváciu a musí vynakladať veľké úsilie, aby dokázal vykonať prácu, ktorá sa od neho vyžaduje.

Medzi najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia patria:

1. Fyzické prejavy: nedostatok energie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, nadmerné potenie, búšenie srdca, únava, bolesti chrbta, pocit dehydratácie, zvýšený krvný tlak, poruchy spánku, výrazný hlasový prejav (časté náhle zvyšovanie hlasu – kričanie), znížená imunita.
2. Psychické prejavy: netrpezlivosť, plačlivosť, celková tenzia, obviňovanie ľudí v okolí, direktívny prejav, prejedanie sa, nervozita, nesústredenosť, únik do fantázie, zabúdanie, frustrácia, pocity osamelosti, bezmocnosti, menejcennosti.

Ohrozuje vás syndróm vyhorenia? Urobte si náš test

Zamyslite sa nad nasledujúcimi 15. tvrdeniami a určite, do akej miery sa dané pocity u vás vyskytujú. Vyplňte dotazník a dozviete sa, v akej fáze vyhorenia sa nachádzate.

Fázy syndrómu vyhorenia

Existujú tri hlavné fázy vyhorenia.

1. fáza

V prvej fáze cítime nadmerné nadšenie a dávame si vysoké, idealistické ciele. Máme sklon preceňovať náš potenciál a sme ochotní neúnavne pracovať.

2. fáza

Vznikajú problémy a tie nás spomaľujú. Preto pracujeme ešte viac. A ako sa do práce ponárame viac a viac na úkor iných vecí, začíname mať pocit, že naše problémy sú neprekonateľné.

Ak v 1. fáze nezačali vznikať obavy, tak v tejto fáze sa začnú objavovať. Napriek tomu tieto obavy ignorujeme. Viníme ostatných, kritizujeme systém, strácame záujem o našu prácu a začíname spochybňovať naše vlastné odborné znalosti. Začíname rozmýšlať nad koncom. Začnú sa prejavovať prvé fyzické príznaky a cítime sa čoraz podráždenejšie.

3. fáza

V tejto fáze sme sklamaný a demotivovaný. Depresia je súčasťou nášho každodenného života a ten sa sa javí ako zbytočný. Cítime, že sme na konci našich síl a chceme sa na všetko úplne vykašlať.

Prevencia syndrómu vyhorenia

Základom predchádzania syndrómu vyhorenia je uvedomiť si, že práca nám síce poskytuje výbornú možnosť k sebarealizácií, ale nie je jediným dosiahnuteľným cieľom na ceste za sebanaplnením. Je potrebné snažiť sa eliminovať stresujúce situácie a vytvoriť si tzv. systém sebaobrany – zmysluplný, príjemný a aktívny život mimo pracovnej rutiny.

Dôležitými faktormi pre správne trávenie voľného času a “vypnutie” sú: kamaráti, hobby, rodina, príroda, športovanie a mnoho ďalších. Taktiež sa odporúča nájsť si psychickú oporu, teda osobu, ktorá nám poradí prípadne ponúkne spätnú väzbu.

Ďalšie odporúčania:

• relaxácia,
• time manažment,
• stanovenie priorít,
• pracovať na zvyšovaní sebadôvery,
• vyčiarknutie aktivít, ktoré nás netešia,
• vyjadrovanie svojich pocitov.

Liečba pri syndróme vyhorenia

Prekonanie syndrómu vyhorenia závisí od fázy, do ktorej sa postihnutá osoba dostala. Liečba v počiatočných fázach je pomerne jednoduchá a jej základom je, aby si postihnutá osoba uvedomila, že má problém. Je potrebné, aby trpiaci človek mal sám dostatočnú motiváciu liečiť sa a sám chcel s týmto stavom niečo urobiť.

Veľký vplyv na ozdravný proces má aj pracovné prostredie, preto je nevyhnutné, aby bolo nápomocné pri prekonávaní tohto problému, prípadne, aby zamestnávateľ povolil pracovníkovi zobrať si pár dní voľna.

READ MORE

Tetánia: Symptómy, diagnóza a liečba

Tetánia, nazývaná aj choroba pracujúcich alebo choroba 21. storočia, je stav charakterizovaný zvýšenou dráždivosťou centrálneho aj periférneho nervového systému. Hoci toto ochorenie nie je životu nebezpečné, svojou nepríjemnosťou vie vo veľkej miere dokáže ovplyvniť kvalitu života.

Vysoké pracovné nasadenie, šibeničné termíny a preplnený to do list sú bežnou súčasťou pracovného života množstva ľudí. So stresom sa každý organizmus vyrovnáva individuálne, a preto každý človek zvláda na vysoké pracovné nasadenie inak. Kým niekto považuje nedostatok času a množstvo pracovných činností za dokonalý nabíjač, vďaka ktorému vie podať maximálny výkon, iný pod stresom nevie fungovať takmer vôbec.

No ak je organizmus nútený pod vplyvom stresu fungovať naplno dlhodobo a človek nevie vypnúť ani pri voľnočasových aktivitách, organizmus jedinca je ohrozený pôsobením chronického stresu. Práve dlhodobé vystavovanie sa stresu, rýchle životné tempo, nedostatok spánku, nepravidelné stravovanie či nedostatočný pitný režim sú faktory, ktoré prispievajú k rozvoju problémov, spojených s ochorením s názvom tetánia.

Čo je to tetánia?

Tetánia predstavuje syndróm zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti. Sprievodným znakom tetánie sú zvýšenie dráždivosti centrálneho nervového systému, problémy so srdcovocievnym a tráviacim ústrojenstvom. Väčšina pacientov, u ktorých sa objavil tetanický syndróm udáva, že problémy sa u nich rozvinuli po dlhodobej zvýšenej záťaži.

Tetánia vzniká z dôvodu poklesu koncentrácie minerálov v tele, ale taktiež môže byť aj sprievodným javom niektorých ochorení. Rozlišuje dva druhy tetánie:

1. Tetánia spôsobená znížením hladiny vápnika

Nastáva pri nedostatočnej funkcii prištítnych teliesok, nedostatku vitamínu D, nedostatku vápnika v potrave, hysterických záchvatoch a psychických poruchách.

2. Tetánia spôsobená znížením hladiny magnézia

Častejší druh tetánie. Môže byť spôsobená redukčnými diétami a hladovaním, chronickým stresom, dlhodobým užívaním niektorých liekov.

Príznaky tetánie

Najťažším príznakom tetánie je tetanický záchvat, ktorý podľa odhadov postihuje 10 % populácie. Vyskytuje sa najmä u mladších ľudí, ktorí sú dlhodobo vystavovaný zvýšenej miere stresu. Tento záchvat síce nie je život ohrozujúci, no vie život v značnej miere skomplikovať a pri jeho prvom výskyte aj postihnutého jedinca poriadne vystrašiť, nakoľko laikovi sa môže podobať na infarkt.

Tetanický záchvat predstavuje náhly stav nevoľnosti a úzkosti, ktorý je sprevádzaný bolestivými kŕčmi v horných a dolných končatinách, ktoré okrem bolesti môže sprevádzať aj čiastočná necitlivosť. Záchvat môže byť taktiež sprevádzaný hlbokým dýchaním alebo problémami s dýchaním. Trvanie tetanického záchvatu môže byť od niekoľko minút až do niekoľko hodín.

Okrem tetanického záchvatu, môžu tetániu sprevádzať niektoré z nasledujúcich príznakov:

• nervozita,
• lapanie po dychu,
• bolesť na hrudi,
• pocit na odpadnutie,
• celková slabosť,
• brnenie v končekoch prstov,
• kŕče v rukách alebo nohách,
• problémy pri prehĺtaní,
• neschopnosť koncentrácie,
• strata energie,
• citlivosť na hluk,
• poruchy spánku,
• syndróm nepokojných nôh,
• bolestivá menštruácia,
• kŕče v žalúdku a črevách.

Každý, u koho sa dlhodobo prejavujú niektoré z uvedených príznakov, by mal navštíviť lekára a absolvovať viacero odborných vyšetrení.

Diagnostika a liečba tetánie

Počas vyšetrenia je dôležité vylúčiť iné ochorenia a poruchy orgánov, ktoré by mohli viesť k rozvoju podobných príznakov. Následne je realizované EMG vyšetrenie, ktorého cieľom je odhaliť prípadnú zvýšenú nervovú dráždivosť a biochemické vyšetrenie, ktoré stanoví hladinu Ca a Mg v krvi a v moči.

Tetánia môže byť  sprievodným javom ochorenia prištítnych teliesok, obličiek, sepsy, mozgových aj psychických chorôb.

Pri diagnostike a liečbe tetánie spolupracujú odborníci z oborov neurológia, psychológia či psychiatria.

Diagnostika a liečba tetánie je komplikovaná a vždy patrí do rúk odborníkov, ktorý postihnutému pomôžu individuálne prispôsobiť liečbu. Zároveň si treba uvedomiť, že okrem správne predpísanej liečby, ktoré vo veľkej miere pomôže držať príznaky pod kontrolou je dôležitá aj spolupráca zo strany pacienta zahŕňajúca úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa dlhodobému stresu a dostatok spánku a oddychu.

READ MORE

Otužovanie: Ako začať a pozitívne účinky na vaše telo

Neveriaco krútite hlavou nad ľuďmi, ktorí aj počas zimy pobehujú v krátkych nohaviciach, či sa kúpu vo vychladenom jazere? Myslíte si, že ide o dar nižšej citlivosti na chlad, ktorý im bol daný do vienka? Omyl. Každý otužilec privykal svoje telo na chlad postupne.

Otužovanie pomáha lepšie sa vyrovnať s chladom a mrazom, ale taktiež aj ľahšie zvládať letné horúčavy. Otužovať sa môže začať každý zdravý človek, avšak až po konzultovaní s lekárom. Konzultácia s lekárom a lekárska prehliadka sú dôležité, nakoľko pobyt v ľadovej vode predstavuje vysokú záťaž na srdce.

Rozlišujeme dva druhy otužovania. Otužovanie rekreačné a otužovanie športové. Rekreačné otužovanie zahŕňa sprchovanie sa v studenej vode, saunovanie a športovanie počas celého roka v ľahkom úbore. Športové otužovanie predstavuje plávanie vo vode, ktorá má pod 10 stupňov.

Ako začať s otužovaním

S otužovaním je najvhodnejšie začať predtým, ako človek dovŕši 40 rokov. Prvý kontakt s otužovaním, predstavuje sprcha studenou vodou. Na začiatku je najlepšie začať vlažnou vodou a postupne ju každý deň ochladzovať. Studená sprcha sa vykonáva zásadne ráno. Trvá 1 až 3 minúty. Pri sprchovaní sa pohybujte, nestojte na mieste a nemáčajte si vlasy. Po osprchovaní je potrebné utrieť sa do suchu a následne nasledujú zahrievacie cviky, raňajky a povinnosti bežného dňa.

Otužovanie si vyžaduje dlhodobý tréning, pričom najlepšie je otužovať sa každý deň. Prvé priaznivé účinky sprchovania sa v studenej vode sa prejavia približne o dva až tri mesiace. Po približne pol roku každodenného otužovania sa studenou sprchou, môžete začať s otužovaním vonku.

Proces otužovania vonku zahŕňa športovanie (beh, cyklistika) v každom ročnom období v ľahšom oblečení. Pozor v počas pobytu v prírode treba byť neustále v pohybe a nepreháňať to s extrémnou ľahkosťou oblečenia.

Po približne roku až dvoch rekreačného otužovania, môžete začať so športovým otužovaním, ale to len v prípade pokiaľ prejdete lekárskou prehliadkou. So športovým otužovaním by sa nemalo začínať skôr ako vo veku 17 rokov alebo neskôr ako v 40tke.

Plávanie v studenej vode nie je dobré preceňovať. V studených vodách pod 10 stupňov, je aj pri extrémne trénovaných jedincoch, ktorý sa otužovaniu venujú súťažne, limitovaný pobyt vo vode maximálne na 22 minút. Plávanie v studenej vode vyžaduje značnú prípravu, vedomosti a tréning.

Pozitívne účinky otužovania

Pravidelné otužovanie zvyšuje prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky, vďaka čomu posilňuje imunitu. Studená voda taktiež vedie k urýchleniu metabolizmu a zlepšeniu krvného obehu. Plávanie v studenej vode taktiež vedie k vyplavovaniu endorfínov a adrenalínu, čo pomáha zlepšovať náladu a bojovať so stresom. Otužovanie taktiež prispieva k rýchlejšej regenerácia po športovom výkone, lepšej termoregulácii aj v lete (menej potenia), zvýšeniu hladiny testosterónu a zvýšeniu prahu bolesti.

Otužovanie je šport, ktorý pri dodržiavaní všetkých zásad a odporúčaní môže zdravému jedincovi priniesť viacero benefitov. Netreba však zabúdať, že s otužovaním treba začať postupne a každý otužilec sa musí naučiť počúvať svoje telo, rešpektovať svoju predispozíciu a tréning a pravidelne konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom. V prípade choroby je potrebné otužovanie prerušiť a rešpektovať rady lekára, aj ak to znamená, že sa bude musieť vzdať otužovania už natrvalo.

READ MORE

Melatonín: Benefity, účinky a dávkovanie

Melatonín je hormón, ktorý je zodpovedný za reguláciu spánkového rytmu. Pri poruchách spánku sa často zvykne užívať ako výživový doplnok vo forme tabletiek.

Hormón melatonín je produkovaný v mozgu v epifíze. Ide o silný antioxidant endogénneho typu, ktorý zabezpečuje zdravý spánok a povzbudzuje imunitný systém. Počas spánku melatonín obnovuje poškodené bunky a pomáha organizmu k regenerácii. Jeho hladina v tele vrcholí asi o druhej alebo o tretej hodine ráno.

Jeho najdôležitejšou úlohou v tele je regulácia biologických hodín. Prirodzená hladina melatonínu je preto závislá od striedania svetla a tmy a jeho nedostatok je spojený s poruchami spánku. Jeho tvorba v organizme je najvyššia v detstve a s vekom postupne klesá. Potláčať jeho tvorbu taktiež môžu aj látky ako sú:

• tabak,
• kofeín,
• betablokátory.

Najvhodnejším spôsobom ako bojovať s jeho nedostatkom je podporenie jeho prirodzenej tvorby. Zvýšiť jeho produkciu môžete spánkom v úplnej tme, elimináciou času stráveného pod umelým osvetlením a vystavovaním sa intenzívnemu slnečnému svetlu počas dňa.

Výživové doplnky s obsahom melatonínu

Užívanie výživových doplnkov obsahujúcich melatolín pomáha dosiahnuť súlad s denným a nočným cyklom a pomáha skrátiť dobu potrebnú na zaspatie. Výživový doplnok s obsahom melatonínu sa zvykne využívať nielen pri nespavosti, ale aj pri cestovaní spojenom s časovým posunom (jet lag), kedy prispieva k zmierneniu subjektívnych pocitov únavy.

Užívanie melatonínu nepomôže pri problémoch so spánkom spôsobených:

• v dôsledku depresie, zlosti alebo stresu, v tomto prípade zvýšenie hladiny hormónu stav spánku nenavodí,
• v prípade fyziologickej príčiny nedostatku spánku, napríklad pri bolestiach,
• externú príčinu, napríklad veľký hluk.

Ako užívať melatonín

Výživový doplnok s obsahom melatonínu sa užíva iba pred spaním. Priaznivý účinok na zaspávanie sa dosiahne pri konzumácii melatonínu tesne pred spaním, maximálnu koncentráciu v krvi dosiahne 30 minút po užití. Pozor na jeho dávkovanie. Na trhu nájdeme množstvo výživových doplnkov s rôznym obsahom melatonínu. Rozhodne neplatí, že čím vyššia dávka, tým lepšie. Ako štandardná dávka by vám malo postačovať 1 mg.

Užívanie melatonínu je považované za bezpečné, no užívanie vysokých dávok, prípadne dlhodobé užívanie tohto hormónu môže viesť k rozvoju vedľajších účinkov, ktoré zahŕňajú ospalosť, bolesť hlavy, závraty a nevoľnosť, zmeny nálady, psychická podráždenosť, problémy s krátkodobou pamäťou a zníženie pozornosti. Vysoká denná dávka taktiež môže spôsobiť vznik rannej nevoľnosti podobnej kocovine.

Výživový doplnok s obsahom melatonínu by nemali užívať deti, tehotné a dojčiace ženy. Melatonín taktiež môže zvyšovať riziko krvácania, preto by sa mu mali vyhnúť ľudia s poruchami zrážanlivosti krvi alebo užívajúci warfarín.

Melatonín môže interagovať s liekmi a výživovými doplnkami ako sú:

• lieky na vysoký krvný tlak,
• lieky potláčajúce imunitný systém,
• antidepresíva,
• kortikosteroidy,
• benzodiazepíny,
• bylinky, ktoré spôsobujú ospalosť.

Hoci je melatonín považovaný za bezpečný výživový doplnok, nemal by sa užívať dlhodobo. Za zhoršenou kvalitou spánku môže stáť aj vaša dlhodobý stres, nesprávna životospráva či návyky, preto odstránenie týchto problémov, by malo byť vaším prvým krokom pri snahe o riešenie problémov so spánkom. Ak vám nespavosť spôsobuje dlhodobý problém, poraďte sa o svojich problémoch so špecialistom, ktorý vám pomôže odhaliť príčiny vašich problémov a nastaviť správny liečebný režim.

READ MORE

Kognitívno behaviorálna terapia je riešenie pre úzkosti a depresie

Kognitívno behaviorálna terapia je druh psychoterapeutickej liečby, ktorej cieľom je pomôcť ľuďom zmeniť zaužívané vzorce správania. Počas terapie terapeut pomáha pacientom pochopiť myšlienky a pocity, ktoré ovplyvňujú ich správanie. Indikovaná je pri liečbe rôznych psychických porúch, ale napríklad aj po tragických udalostiach, ktoré majú zásadný vplyv na doterajší život pacienta.

Kognitívnu terapiu vyvinul Aaron Beck s cieľom pomôcť pacientom bojovať s pocitmi úzkosti. Jej špecifické postupy sú založené na kognitívnej teórií a pomáhajú človeku zmeniť jeho negatívne myslenie na realistickejšie. Počas terapie je kladený veľký dôraz na riešenie problémov, a preto je  dôležitá aktívna spolupráca pacienta. Kognitívno behaviorálna terapia je zvyčajne krátkodobá a zameriava sa na riešenie špecifických problémov.

Základný princíp kognitívno behaviorálnej terapie

Základy kognitívno behaviorálnej terapie sú postavené na fakte, že myšlienky a pocity zásadne ovplyvňujú naše správanie. Ľudia často zažívajú negatívne pocity a myšlienky ktoré môžu chybne ovplyvňovať ich presvedčenie. Takéto presvedčenie môže viesť k rôznemu problematickému správaniu sa, ktoré môže mať negatívny vplyv na život človeka, na jeho vzťahy aj kariéru.

Napríklad, pokiaľ človek často rozmýšľa o haváriách lietadiel a leteckých katastrofách, postupne sa môže začať vyhýbať leteckej doprave. Alebo človek s nízkym sebavedomím môže mať negatívne myšlienky o svojich schopnostiach a vzhľade. Postupne sa preto môže začať vyhýbať sociálnym interakciám, či prepásť príležitosť na rozvoj kariéry alebo vzdelania.

Tieto negatívne myšlienky zvyčajne vznikajú spontánne a majú sklon negatívne ovplyvňovať náladu človeka a jeho správanie sa. Časom môžu prispieť k rozvoju emocionálnych ťažkostí, stavov úzkosti až depresie.

Cieľom terapie je preto naučiť pacienta, že síce nemôže kontrolovať každý aspekt diania vo svete, môže prevziať zodpovednosť za to, ako si tieto problémy interpretuje a ako ovplyvňujú jeho život. Počas terapie pacienti skúmajú  svoje negatívne myšlienky, snažia sa im porozumieť a vyvrátiť ich na základe reálnych dôkazov. Vďaka tomu získajú objektívnejší a realistickejší pohľad na svoje problémy a sú schopní uvažovať zdravšie.

Typy kognitívno behaviorálnej terapie

Kognitívno behaviorálna terapia predstavuje celý rad terapií, ktoré sú založené na princípoch vyplývajúcich z psychologických modelov ľudských emócií.

Odborníci počas psychoterapie zvyčajne používajú jednu z nasledujúcich foriem terapie:

• Racionálna terapia  emocionálneho správania

Tento druh terapie sa zameriava na potlačenie iracionálnych myšlienok. Spočíva v ich odhalení, potlačení na základe reálnych faktov a následnom učení sa ako rozpoznať a zmeniť iracionálne vzorce myslenia.

• Kognitívna terapia

Zameriava sa na riešenie skreslených vzorcov myslenia a emocionálne ovplyvnených  reakcií.

• Multimodálna terapia

Tento druh terapie pracuje s presvedčením, že psychické problémy je možné liečiť tak, že sa zameriame na 7 rôznych, ale pritom vzájomne prepojených faktorov: správanie, vplyv, pocit, obraz, kognicia, interpersonalne faktory a úvahy.

• Terapia dialektického správania

Táto forma terapie pracuje so vzorcami myslenia a zameriava sa na techniky ako sú emocionálna regulácia a  mindfulness.

Ako prebieha kognitívno behaviorálna terapia

Terapia začína funkčnou analýzou, ktorej cieľom je identifikovať problematické myšlienkové vzorce  pacienta.

Druhá časť terapie je zameraná na učenie sa správania, ktoré prispieva k riešeniu problémov v reálnych situáciách. Ide o postupný proces, ktorý pomáha pacientovi meniť jeho zaužívané vzorce správania sa k lepšiemu. Terapia je úzko špecializovaná na problémy konkrétneho pacienta a zakladá sa na úzkej spolupráci medzi pacientom a terapeutom.

Kognitívno behaviorálna terapia v posledných rokoch narastá na obľúbenosti. Odborníci na liečbu sa zhodujú, že tento druh terapie výrazne pomáha prekonať širokú škálu negatívneho myslenia, ktoré môže viesť k pocitom úzkosti až depresii. Aby kognitívno behaviorálna terapia priniesla očakávaný úžitok, musí byť pacient ochotný tráviť čas analyzovanim svojich pocitov a myšlienok. Tento druh terapie je najviac vhodný pre ľudí, ktorí hľadajú spôsob ako zvládnuť krátkodobé zaťaženie emočným stresom.

READ MORE